O ľuďoch, čo majú v r*ti dieru
,,Odchádzame zo Slovenska.“ Taká malá nevinná vetička a toľko rozruchu už spôsobila.
Ale veď poďme pekne chronologicky. Skoro každý jeden rozhovor pokračoval ďalej asi takto:
Bez väčšieho vzrušenia: ,,Aha, jasné a kam?“.
,,Do Kanady,“ tuto sa spravidla odmlčíme a aktívne ďalej nepokračujeme, lebo noty už aj tak poznáme.
,,Ooo, tak to je su...,“ a nastáva GPS prepočítavanie v hlave, štandardné destinácie ako UK a Nemecko sú prehodnotené ,,..počkaj KAM idete?“.
Tajne zatíname zuby: ,,Hej hej, do Kanady.“
,,A kedy idete?“.
,,Nevieme, máme čas do 19 apríla, kým vycestujeme.“ Na odchod sme mali celý rok, čo sme aj patrične využili. Predávať dom nie je na jedno poobedie.
,,A čo budete robiť?“.
,,Ešte nevieme.“
,,A kde budete bývať?“
,,Nevieme,“ máme však celkom dobrú predstavu.
,,Jáj tak a máte tam niekoho nie?”.
,,Nemáme.”
V tomto momente druhá strana väčšinou prepne mód a rozhovor pokračuje iba dvoma možnými spôsobmi. Variant číslo 1, tzv. Ospravedlňovač.
,,Ako aj ja by som šiel tiež preč, ale ...“ a sem si doplňte, čo sa vám páči. Býva to jedna z týchto možností: deti, rodina, práca, neviem dobre žiaden jazyk, bojím sa vycestovať, nechcem začínať odznova.
Pri komunikačných partneroch Ospravedlňovačoch nám naozaj neostáva nič iné, iba si vzdychnúť a láskavo potľapkať po pleci. ,,To nič. Veď my nikomu nevravíme, že musí odtiaľto odísť, ani nám to nemusíš akokoľvek zdvôvodňovať alebo vysvetľovať. Každý nech si žije život ako uzná za vhodné.“
Potom tu máme variant číslo 2, tzv. Vševed.
,,KANADA? Tak tam ja mám...“ a sem si zasa doplníme niečo z tohto diapazónu: brata, sestru, kamoša, kamku, bratranca, sesternicu, suseda, susedovu kamarátku, bývalú kolegyňu s ktorou sme sa nevideli posledných 6 rokov , tetu čo vykladala Kofolu u nás v samoške. Nuž a tento rozhovor ďalej pokračuje takto nejako:
,,A teda im sa tam veľmi nepáči!“ povedané väčšinou veľmi dôležito a s patričným dôrazom, aby sme pochopili vážnosť situácie.
Na našej strane v tomto momente dochádza k mobilizovaniu všetkej zvyšnej chuti do života a pokladáme zásadnú otázku: ,,A kde v Kanade XY žije?“.
9,9 krát z desiatich to je: Vancouver alebo Toronto.
V tejto chvíli nám už neostáva nič iné, iba dotyčnému potriasť labkou a poďakovať za – podotknime nevyžiadanú- účasť v ankete. Kanada je tak obrovská krajina, že pokiaľ nejdete žiť naozaj aspoň do rovnakej provincie, vaša odpoveď má výpovednú hodnotu blížiacu sa nule. Celé je to relevantné asi tak, ako keď vám Kanaďan povie, že ide žiť do Prahy a vy mu budete vykladať, že no ale na Slovensku je na hovno, tam nechoď. Vzhľadom na to, že Kanada je federácia, jednotlivé provincie majú svoju jurisdikciu a inštitúcie. Informácie o živote v Alberte su vám v Ontáriu fakt na nič.
Ono, Slovensko je síce celé iba jedna krajina, ale kadekto z Bratislavy by mohol mať v rožňavskom okrese pocit, že je v inej krajine :) #hurtfulstereotypes
Špeciálne miesto na trestnej lavici majú rezervované všetci tí, a nebolo ich málo, čo nám začali rozprávať o ich známych v USA. Pán prezident Trump síce posledné týždne rozpráva, že Kanada sa stane 51. štátom americkým, ale zatiaľ sa na tom smejeme spolu s domácimi. Koniec koncov už iba to, že South Park má na túto tému film hovorí samé za seba :) .
Geopolitická situácia v čase odchodu rozhodne nie je ideálna, Trumpove tarify netarify sú skoro ako Matovičove proticovidové opatrenia. Čo deň, to prekvapko. Keďže sa chystáme do Ontária, dopady tejto situácie určite pocítime. Nemusí to byť však až také čierne. Kto z vás napríklad vie, že niekoľko amerických štátov (New York, Michigan,Minnesota) je závislých od kanadskej elektriny? Nehovoriac o importe ropy, iných nerastných surovín a automobilov. Kanada rozhodne nie je v tomto súboji malé chromé šteniatko, ako americké média prezentujú a tiež vie urobiť zle svojmu susedovi.
Chýba nám zatiaľ odpoveď na tú najdôležitejšiu otázku, a to či tam bude dobre. Bohužiaľ (alebo našťastie) nemáme kryštálovú guľu a aj babkine tarotové karty sa kdesi zatúlali. Čoho sme ale mali za posledné obdobie plné priehrštia, boli názory. Názory pozitívne, názory negatívne, názory obdivné a podporné... vlastne každý, kto má v riti dieru, nejaký (irelevantný) názor na náš odchod mal a neváhal nám ho na počkanie oznámiť.
Nám neostáva nič iné, iba sa relokovať a podať hlásenie...a vy ste sa aspoň konečne dozvedeli, prečo má tento článok takýto poburujúci názov.
PS. Z Ottawy do Vancouvru je to 3540 kilometrov, čo je asi ako z UK do Gruzínska.