O cestovaní so psom do Kanady
Čo nás najviac stresovalo na sťahovaní sa na iný kontinent? Bol to let? Vízová kontrola? Hľadanie práce v cudzej krajine? Nie. Bola to predstava lietania so psom.
Foxi vnímame ako člena rodiny, preto odísť bez nej neprichádzalo do úvahy. Keďže na slovensko-českých internetoch je len minimum informácii k tejto téme (a ešte menej je ich aktuálnych), rozhodla som sa spísať postup, čo to všetko obnáša.
Leteli sme so spoločnosťou Air Canada. Iné letecké spoločnosti môžu postupovať inak, ale veľa veci bude rovnakých bez ohľadu na to, s kým letíte. Foxi s prepravkou nespĺňa rozmery príručnej batožiny, tie sú vo všeobecnosti veľmi prísne, a tak cestovala v podpalubí.
1. Úplne prvým krokom je kúpiť si svoju vlastnú letenku a následne zavolať do call centra a psa k letenke pridať. Môj pôvodný plán, že si dopredu overím, či na náš let je možné zabookovať aj psa, stroskotal na vyťaženosti zákazníckej linky 😊 Air Canada však ponúka tzv. grace period 24 hodín, počas ktorých je potrebné psa pridať a v prípade, že to možné nie je, letenky zadarmo stornujú.
Po zakúpení našich leteniek som sa snažila dovolať cca 5 hodín, no úspešná som nebola. Michal sa na moju absolútnu frustráciu už nevládal pozerať a navrhol kontaktovať AC cez Facebook. Sama som tomu neverila, ale napokon sme Foxi pridali k našim letenkám práve takto.
2. Keďže mi to pripadalo úplne šialené a okrem FB chatu som nemala žiadne oficko potvrdenie, skúsila som tam zavolať ešte raz na druhý deň. Dovolala som sa okamžite a operátor mi potvrdil, že psa k letenke pridaného naozaj máme. Neskôr som potom zistila, že v Manage Booking na stránke AC bolo psa v batožinovom priestore tiež možné vidieť. Okrem tohto preverenia som sa ešte opýtala na podmienky prepravcu na prepravu živých zvierat, na čo som dostala odpoveď, že je potrebné mať potvrdenie od veterinára.
3. Viete čo sú titre? Ani my sme nevedeli 😂 O existencii titrov sme sa dozvedeli od nášho veterinára, keď sme sa pýtali, či máme Foxi podať pred letom lieky na utlmenie. Veľmi v krátkosti, titre sú vlastne vyšetrenie protilátok na besnotu. Výsledok sa následne zapisuje do pasu. Na Slovensku ho robí jediné akreditovné laboratórium vo Zvolene , no a keďže sme akurát vtedy Foxinu uspávali kvôli čisteniu zubov, s vyšetrením titrov by sme museli 2 týždne čakať. Celkový čas zapísania do pasu veterinár odhadol na 7 týždňov. Ano, dobre čítate 😊 Sedem. Túto informáciu sme trávili so stiahnutými polkami, pretože to vychádzalo na chlp s platnosťou našich víz.
Musím uznať, že náš veterinár a celý jeho tím bol skutočne presvedčivý a neodbytný, že bez titrov nám psa nechajú v 30 dňovej karanténe na letisku. V období pred odletom sme ich navštívili viackrát a pri každej jednej návšteve nám stále rozprávali titre sem, titre tam, titre everywhere. Vraj Dominika Cibulková si ich nechala do pasu zapísať. Škoda, že letela do USA a nie do Kanady.
Veľmi nás to prekvapilo, pretože samozrejme nejaký výskum sme si predtým robili a vládne stránky uvádzali, že pes potrebuje na vstup do Kanady pet passport s platným očkovaním proti besnote a that´s it.
Preistotu som však kontaktovala slovenskú ambasádu v Ottawe, tá mi povedala, že mám kontaktovať kanadskú ambasádu v Bratislave, a tá mi povedala, že mám kontaktovať kanadskú ambasádu vo Viedni. V tomto momente som už mala minimálne 2x viac šedivých vlasov, ako na začiatku. Fakt nasraná som si našla email kanadskej veterinárnej správy, kde som napísala našu situáciu a tadá, do 45 MINÚT (áno, minút) som mala odpoveď, že titre ne-tre-ba pokiaľ si beriete psíka ako domáceho miláčika a nie na komerčné účely (napr. uchovnenie v Kanade).
Slovenská nátura samozrejme nepustila, a náš pán veterinár aj s personálom si aj tak išiel svoje a neveril nám 😊 Ako prebiehala samotná kontrola psa na hraniciach sa dočítate nižšie.
4. Deň pred odletom sme boli u veterinára posledný raz. Urobili nám klasickú zdravotnú prehliadku (kontrola teploty, uzlín, srdiečka, očiek, či nemá nejaké zranenia) a do pasu sme dostali pečiatku, že je zdravotne spôsobilá cestovať. Poslednýkrát sme povedali, že titre nepotrebujeme a vstupné formality sme tak mali vybavené.
5. Pre vstup do Kanady vo všeobecnosti je potrebné urobiť colnú deklaráciu, čo silne odporúčam vyriešiť si ešte doma v pohodlí cez aplikáciu arriveCAN. Kedysi spadal živý pes pod kategóriu mäso, teraz už existuje samostatná kolónka živé zviera. Ak urobíte deklaráciu online, po príchode do Kanady naskenujete na samoobslužných kioskoch pas, kiosk vás následne odfotí a po overení totožnosti vytlačí papierik s fotkami a kódmi. Na základe toho vám pracovník letiska pri osobnom rozhovore vyznačí, že máte psa. S týmto papierikom sa postupne všade presúvate, až kým vás finálne nepustia cez poslednú kontrolu von.
Čakáme na odovzdanie prepravky do lietadla.
6. Foxi dostala papanie poslednýkrát večer pred odletom. Ráno sme jej dali už iba tabletku na utlmenie a pár pamlskov. Hneď po podaní liekov sme ju ešte išli vyvenčiť (kým vedela chodiť 😊) Nástup účinkov začal cca po 2 hodinách, po 4 už bola úplne K.O. čo nám presne vyšlo na moment odovzdávania na letisku.
Lieky už poriadne šlapú.
7. Pokiaľ cestujete so zvieraťom, AC vám neumožní urobiť online checkin. V našom prípade boli na letenke 2 pasiažeri, mňa to nechalo spraviť online checkin celý vrátane boarding passu. Michal mal pridanú Foxinu, takže jemu zasvietilo, že má vyhľadat pracovníka na letisku. Tam sme vypĺňali ešte jeden formulár, ktorý ostával pri prepravke počas celej cesty. Uvádzali sme tam, či dostala lieky na utlmenie, ako sa volá, aký ma režim a podobne. Následne sme ešte dostali zdrhovačky na zaistenie klietky a zaplatili poplatok 205 eur.
8. Od prepážky sme sa všetci presunuli k nadrozmernej batožine (bulk luggage) kde nám Foxinu odvážili najprv samostatne a potom aj s prepravkou.
9. Zamestnanci na checkine nám dali super tip, aby sme do misky v prepravke dali namiesto vody ľad, čo sme hneď aj urobili. S Foxinkou sme mohli nakoniec počkať až hodinu do odletu. Za ten čas prešiel okolo nás kŕdeľ japonských letušiek smerujúcich do Tokia, ktorý mal z našej čokly ohromnú radosť (shiba je prastaré japonské plemeno).
Ono vo všeobecnosti kam prídeme, tam budíme pozornosť, takže okrem letušiek sa k nám prihovorili aj americkí cestujúci. Po odpovedi, že bude letieť 9 hodín do Toronta nás začali strašne ľutovať a hovoriť ako by to oni so svojimi psami nedali. Bitch, I know but I have no other option so shut up. Celkovo bolo ten deň na bulk luggage oddelení super rušno, pretože akurát sme vychytali kresťanský orchester vracajúci sa domov do USA, takže sme tam sedeli s nafetovaným psom medzi trombónami a husľami :D
10. Napokon nastala hodina Há a čas Čé, kedy po nás prišla zamestnankyňa bulk luggage, že všetky husle sú už odovzdané a je čas odovzdať aj hafana. Prepravku sme zaistili zdrhovačkami. Dohodli sme sa, že Foxi pôjde na kontrolu cez rontgen, pretože vtedy už psa nechajú v prepravke a nikto ho nevyberá.
11. Po odovzdaní zamestnancom letiska nám skoro hneď pribudla do aplikácie ako batožina, akurát, že tracking vo Viedni nefungoval :D Až v tomto momente, presne hodinu pred odletom, sme mohli my absolvovať bezpečnostnú kontrolu. Bolo to už mierne o hubu, kým sme si povinne ešte odbehli na wcko a zbalili všetky rárohy po kontrole, už bol otvorený boarding a v rámci našej triedy sme nastupovali medzi poslednými.
12. Poučená z internetových diskusií som si vytipovala milo tváriaceho sa stewarda. Tomu som vysvetlila, že máme dole psa a poprosila som ho, aby preveril, že o nej pilot vie a je naložená s nami v lietadle. Ujo na mňa trošku zmätene pozeral a zahlásil, že to je síce super, ale mala som sa to pýtať ešte na gate. Zároveň ma však upokojil, že kým ju máme v aplikácii, nie je dôvod sa obávať, že by v lietadle nebola. To sa ale ľahšie povie, ako urobí.
Ako som tak spracovávala túto informáciu a prehrávala si v hlave všetky desivé scenáre , zrazu ku mne nakráčal zamestnanec pozemného personálu letiska v reflexnej veste a ukázal mi na svojom mobile fotku prepravky zaistenej gurtňou v lietadle. Nebudem klamať, od úľavy aj od dojatia mi zo dve slzičky vyhŕkli 😊
13. Po pristáti v Toronte sa mi tracker aktivoval a kým sme prešli cez vízovú kontrolu, už som presne vedela, kde je Foxi zložená a rovnako aj kde máme kufor. Btw, prepravka bola len tak položená vedľa batožinového pásu. V tomto čase už lieky nefungovali, takže Foxi bola síce veselá, ale už sa driapala z prepravky von. Za celú tu dobu sa ani nepocikala, ani nepokakala, ani nepogrcala, takže oficiálne jej udeľujem bobríka odvahy.
14. Nuž a ako prebehla samotná hraničná kontrola? Tesne pred východom z letiska nás odklonili na oddelenie, kde sa preclieva batožina. Po vystáti radu kontrola trvala asi 35 sekúnd. Úradník potvrdenie o zdravotnom stave nepozeral vôbec a besnotu skontroloval len tak jedným očkom. Nás sa iba opýtal prečo sme v Kanade a bolo. Toľko k tým titrom, pán veterinár 😊
15. Posledný bod sa týka pet friendy hotela na letisku. Boli sme ubytovaní jednu noc v Alt Hotel Toronto a môžem ich skutočne iba pochváliť. Náš pes bol s nami kade tade, ale ešte nikdy sme si nenašli na izbe pripravený care package – peliešok, misky a pamlsky. Wueej!
Spokojná Foxinka v hotelovej posteli.
Chápem, že táto téma je super špecifická a zaujíma len konkrétny okruh ľudí, zároveň sa ťažko niečo o tomto hľadá. Všetky uvedené informácie by som sama pred cestou uvítala. Musela som ich však zažiť sama 😊
My sme teda cestovanie s havkou zvládli na 1*. Napriek tomu aká je celá neurotická a autistická, nemá žiadne následky a všetko nám vlastne išlo úplne hladko, za čo sme neskutočne vďační. Napriek tomu ale dúfam, že túto tortúru už nebudeme musieť absolvovať, a ak áno, tak maximálne so šteniatkom, čo sa zmestí pod sedačku pred nami.
A ak by som mala niečo odporučiť, tak jedine, že sa oplatí investovať do Priority Boardingu. My sme cestovali v Premium Economy triede a okrem toho, že sami sme mali oveľa vačší komfort, z lietadla sme vystúpili medzi prvými a predbehli dav na vízovej kontrole. Do cca 20 minút sme už boli pri prepravke (tu je treba brať do úvahy, že sme šli na pracovné víza, kde je extra kontrola navyše oproti turistom).
Stálo nás to samozrejme kopec peňazí navyše, čo však pre svojho havka neurobíte, že?
Catering v Premium Economy triede.