O kanadskom vodičáku…

…alebo tragikomédia v štyroch dejstvách.

I.

,,Dobrý deň, tak my by sme si chceli kúpiť to auto, ohľadom ktorého sme si písali.”

,,Jasné, nie je problém. Poprosím vodičský preukaz, urobím si z neho kópiu a môžeme ísť na skúšobnú jazdu.”

Pokojne podáme predajcovi slovenský vodičák spolu s knižkou medzinárodného vodičáku.

Predajca sa zháči a doklady si od nás prebere s prekvapeným výrazom. Dôkladne si ich preskúma, akoby čakal, či z nich vypadne 1000 dolárov. Pýta sa nás, či nemáme kanadské doklady.

Vysvetľujeme, že v Kanade sme ešte iba chvíľku a miestny vodičák nebolo kedy urobiť (a ani to nebolo tak skoro v pláne, ale to si nechávame taktne pre seba).

Na to nám predajca vysvetlí, že bez kanadského vodičáku nám auto nemôže predať a zavolá aj svojho manažéra. Ten hovorí to isté. Žeby sa na nás dohodli?

,,Ale veď my sme si to googlili…,” skúšame ešte. Na to vyťuká do vyhľadávania nejakú frázu a otáča monitor ku nám. ,,Áno, technicky si môžete auto kúpiť aj bez kanadského vodičáku, avšak nemôžete s ním odísť od predávajúceho."

A prečo je to tak? Pretože k tomu potrebujete havarijné poistenie. Akurát, že bez kanadského VP vás nikto v Ontáriu nepoistí. 

Zo slušnosti nám ešte ponúkne si auto vyskúšať, nám je však už dostatočne trápne. Miliónkrát sa ospravedlníme, že sme zdržiavali a odchádzame.

Nuž, toľko k tomu, že treba čítať celé vety, nielen to, čo je pred čiarkou.

II.

Znovu googlime a tentokrát už čítame celé vety. Nevyzerá to bohvieako. V Ontáriu funguje totižto gradual system, čiže plnému vodičáku predchádzajú viaceré stupne a celé to trvá asi dva roky. V čom sa ontárijský a slovenský vodičák líši úplne zásadne?

Po prvé, do autoškoly nemusíte vôbec chodiť . Ak ju absolvujete, viete sa prihlásiť na ďalší stupeň o niečo skôr, ale pokiaľ vás má kto naučiť šoférovať, celú autoškolu môžete vynechať (a teraz všetci tí, čo vozili svojich inštruktorov autoškoly v Bratislave po nákupoch len tíško závidia).

Po druhé, vodičáky nevydáva štátna inštitúcia, ale súkromná firma Drivetest. V praxi to znamená, že potrebujú vygenerovať profit a ten logicky generujú na poplatkoch za ( často opakované) skúšky. Internety sú plné naštvaných recenzií neúspešných vodičov, ako ich skúšajúci nechali bezdôvodne prepadnúť. V Ontáriu má táto firmička 64 pobočiek a ani jedna, čo sme pozerali, nemala na Googli lepšie hodnotenie ako 3,8 hviezdičiek.

Zlaté klientské centrum v Bratislave.

Po tretie, na jazdu sa musíte dostaviť s vlastným autom. Ak nemáte, tak si musíte niekde požičať - buď v autoškole alebo požičovni. Čo samozrejme má aj svoje výhody - nemusíte sa trápiť s 30 ročným rozheganým kombíkom, ale požičiate si také auto, aké vyhovuje vám, nie autoškole.

G1 licenciu začínate skúškou z pravidiel cestnej premávky a zrakovým testom.  Skúška pozostáva z 20 otázok o značkách a 20 otázok o cestnej premávke. V každej časti môžete urobiť najviac 4 chyby. V okamihu, ako sa vám toto podarí, dostávate G1 licenciu alebo, ako sme to pracovne nazvali, kinder vodičák. Ak úspešní nie ste, idete znovu a znovu a znovu a znovu, až kým neprejdete. Sky is the limit.

S týmto vodičákom už môžete vyliezť na cestu, avšak máte obmedzenia - napríklad nemôžete šoférovať medzi polnocou a piatou ráno, ani po diaľniciach a musí vás doprevádzať osoba s dostatočnými vodičskými skúsenosťami. Alkohol tolerovaný za volantom: 0 promile. Auto si kúpiť ešte na seba nemôžete.

Po 12 mesiacoch (alebo 8, ak chodíte do autoškoly) sa môžete prihlásiť na G2 skúšku. Tá je dosť podobná našej skúške na Slovensku (jazda v meste), akurát namiesto kuželiek vyslovene skúšajú paralelné parkovanie. Keď prejdete aj touto skúškou, dostávate G2 licenciu, čo je ekvivalent slovenského vodičáku. Nemáte už žiadne obmedzenia, môžete šoférovať kde chcete, kedy chcete, akurát si stále nemôžete za volantom vypiť. V tomto štádiu si už môžete na seba kúpiť auto.

Po ďalších 12 mesiacoch sa znovu hlásite na skúšku. Tentokrát je to už G licencia, čiže plný kanadský vodičák. Skúška by mala byť presne taká istá, ako na G2, ale pridáva sa k tomu jazdenie a radenie sa na diaľnici (v kanadskom ponímaní to znamená cesta s rýchlostným limitom nad 50km/h). Po úspešnom zložení G skúšky si môžete za volantom vypiť. Povolená hranica: 0,5 promile.

My sme samozrejme na toto čas nemali a hlavne prečo by to mal Miško celé absolvovať, keď má vodičák od 18tich a aktívne šoféruje? So zopár krajinami má Kanada uzavretú dohodu o uznávaní vodičákov. Títo šťastlivci iba nacupitajú do najbližšej pobočky Drivetestu, tam ich nanovo odfotia a do 6 týždňov im do schránky príde kanadský VP. Prekvapí niekoho, že Slovensko na tomto zozname nie je? :D Čo ale bolo pre nás úplne najviac absolútne intergalakticky nepochopiteľné, Maďarsko túto dohodu uzavretú má!

Našťastie, takí ako my môžu ísť cez ambasádu a formálnou cestou si vyžiadať zápočet vodičských skúseností (Letter of Authentication). Kontaktujeme teda slovenskú ambasádu a zisťujeme, čo to bude všetko obnášať. Pán z ambasády je super vyťažený a na začiatku nás odbíja, že prvý voľný termín na osobné vybavenie žiadosti je na konci júla (čiže o 4 celé mesiace neskôr), ale že ak pošleme veci (sprievodný list, kópia pasu, originál vodičského preukazu, spiatočnú predplatenú obálku a poplatok 24 CAD) poštou, vybaví to oveľa rýchlejšie. Ach, priamo cítime ten kúsok byrokratickej domoviny!

Po jemnučkom nátlaku z našej strany však pochopí, že sme naozaj v Ottawe a je to hlúposť, aby sme niečo posielali poštou, a že predsa len to prinesieme osobne. Dohodneme si teda termín odovzdania dokladov a ostáva nám už len čakať na vydanie potvrdenia.

III.

Čas si krátime googlením podrobností a prípravou na test z cestnej premávky. Pripravuje sa samozrejme Miško, ja tu som na rozprávanie po anglicky a písanie žiadostí na ambasády :). Obdobne ako u nás, aj tu sa dajú kúpiť kadejaké príručky pravidiel a cvičné online testy. Miško si kupuje predplatné na týždeň a každú voľnú chvíľku do nich šťuká ( a hundre, aké blbosti sa tam pýtajú a podstatné veci vynechávajú).

Zamestnanec ambasády má naše potvrdenie vystavené fakt rýchlo (žeby neboli slovenské úrady až tak naprd?) a do konca týždňa si ho vyzdvihujeme. Ostáva už len vybrať si pobočku Drivetestu a nič nám nebráni v ceste k autíčku. Či?

Pondelok

V Ottawe sú 2 pobočky Drivetestu, každá na opačnom konci mesta. Čo je ešte zaujímavé, skúšajúci majú svoje viacmenej pevne dané trasy, ktoré s adeptmi jazdia. Youtube je plný týchto videí, takže je to najlepšia pomôcka. Po dlheej dlhočiznej úvahe si Miško vyberá pobočku na Walkley road, ktorá ma síce horšie hodnotenie skúšajúcich, ale oveľa jednoduchšiu jazdu.

Po príjazde na miesto nás víta fakt nevľúdna, ošumelá budova. Veľmi nám pripomína DMV z amerických filmov. Tento pocit sa iba znásobí, keď vojdeme dnu a uvidíme ten nával čakajúcich ľudí. V kiosku pri vchode vyberáme možnosť, čo sme prišli dnes vybaviť a sadáme si na kovové lavičky. Prejde 5, 10, 15 minút a furt nič. Začíname byť nesvoji a kontrolujeme, či sme náhodou nevybrali nejakú blbosť, pretože náš lístok začína písmenom B a všetci okrem nás majú lístok na C. Obzvlášť zamestnankyňa sediaca na prepážke rovno oproti nám ide ako drak, každé 3 minúty volá nového človeka a my nič.

Po 45 minutách sa na internetoch dočítame, že Walkley vybavuje prednostne miestnych (C lístky) a B lístky (cezpoľní) prichádzajú na rad, až keď žiadne C lístky nečakajú. Akurát, že C lístky chodia neprestajne. Rozmýšľam, či mi to pripomína viacej Kafku alebo Becketta.

Môj muž má celkom krátku zápalnú šnúru a tak velí, že serieme na to a ideme do pobočky číslo 2 na Canotek road, kde toto pravidlo údajne nemajú. Čo je polhodina jazdy v najväčšej špičke cez Ottawu. Nevadí.

Drivetest v Canoteku. Na foto vidno prepážky, prístroj na meranie zraku aj fotopozadie.

Canotek je podstatne menší a prichádzame tam hodinu pred záverečnou. Na naše ohromné prekvapenie, ani nie po 5 minutách prichádzame na rad. Volá si nás prísne pôsobiaca staršia pani v hidžábe. Tej teda vysvetľujeme kto sme a čo chceme. Prikývne hlavou a berie si od nás doklady vrátane potvrdenia z ambasády. Neveriacky si prechádza každé jedno každulinké slovo na papieri, v pase aj v slovenskom VP. Pýta sa ma na výklad slovenského zákona uvedeného na potvrdení. Vysvetľujem.

Pani si ma vypočuje a berie všetky veci so sebou niekam dozadu. Po pár minutách sa zjaví, že je všetko v poriadku, ale takéto doklady ešte nikdy nevidela a musela si to ísť overiť. Spoločne všetci traja vypĺňame nekonečné kanadské formuláre, až je napokon spokojná so všetkými údajmi (neprestajne sa nás na každý jeden pýta a overuje správnosť) a priamo tam na prepážke Miško absolvuje očný test.

Hlavu strká do prístroja, ktorý je priamo vedľa platobného terminálu vedľajšieho okienka. Tam sa akurát nejaký mladý týpek snaží po francúzsky vyhádať, prečo mu neprešla platba. Snažím sa ignorovať fakt, že len za ten jeden deň tam strčili hlavu desiatky ľudí a očividne to nikto po použití nedezinfikuje a cez francúzskeho chalana tlmočím pokyny našej pani, čo má Miško robiť. S božou pomocou to nejako zvládame a teta velí, že sa môže ísť odfotiť. To sa tiež robí priamo na mieste. Po 18tom pokuse je s fotkou spokojná a prideľuje PC na vykonanie testu. Miško odchádza do miestnosti vedľa, ja sa jej poďakujem za trpezlivosť s nami a sadám si naspäť do čakárne.

Do záverečnej ostáva 20 minút. Našťastie to však zvládol hneď na prvý raz a k okienku nás volá iná pani, tá nám gratuluje a do ruky strká zelený papierik s číslom VP. Máme kinder vodičák, hurá!

IV.

Doma si samozrejme nalievame po poldeci importovaného tatranského čaju a otvárame rezervačný systém Drivetestu na jazdnú skúšku. Jeden jediný termín na jazdu je hneď na druhý deň ráno alebo potom až o mesiac. A aj tento termín je v Canoteku, nie vo Walkley.

Tatran sme so sebou vliekli na špeciálne príležitosti, akou je táto.

No čo už, mesiac na skúšku čakať nebudeme, tak sa Miško hlási a hneď aj pozerá videá na akú jazdu pôjde. Od nadšenia má fakt ďaleko.

Utorok

V deň jazdy sa budíme do snehovej kalamity. Je ôsmy apríl a v Ottawe sneží ako najaté. Nechápeme. Ani Drivetest očividne nechápe, lebo hodinu pred termínom prichádza email, že jazda sa ruší (bez udania dôvodu) a máme sa prebookovať. Otvárame systém a termínov niet.

Prechádzame pobočky na mapke, keďže jazdu môžete absolvovať kdekoľvek. Napokon nachádzame termín v mestečku Brockville, južne 100 km od Ottawy, doslova na hraniciach s USA. Debatujeme čo s tým, či fakt ideme tam, alebo budeme čakať. Rozhodujeme sa pre Brockville. Vidíte aj vy tu iróniu, že niekto ide šoférovať 100 km, aby ukázal na skúške, že vie šoférovať? :D

Streda

Sadáme do nášho prenajatého auta z Avisu, smer Brockville. Podľa dostupných info na internete by Miška mala čakať pohodičková jazda, veď Brockville je maličký a podľa Googlu má oveľa lepšie hodnotenia ako Ottawa.

Po príchode vyťukáme do kiosku info k autu a šoférovi a čakáme na príchod skúšajúceho. Prichádza starší pánko, pôsobí maximálne v pohode a ja sa vzďaľujem. Každá jazda tu začína skúškou brzdných svetiel, blinkrov a trúbenia. Všetko funguje, obaja sadajú do auta a čakám, že každú chvíľu odídu na jazdu.

Shit is about to hit the fan.

U nás doma sa zvyklo hovorievať, že na posr*ného aj hajzel spadne. V duchu tejto vetičky ma po chvíľke volajú do auta. Skúšajúci mi ukazuje nejaký papieriček po francúzsky a vysvetľuje, že auto má neplatné papiere.

Čo k*rva prosím? Jak neplatné?

Samozrejme slušne mu vysvetľujem, že je to auto z renomovanej požičovne, a že určite by nám nedali také, čo nie je v poriadku. Nuž, tak to sa presne stalo. Auto  malo prepadnutú registráciu. Platnosť našej skončila 31. marca, takže celý týždeň sme sa vozili na aute s neplatnou značkou. Áno, policajti by nám za to dali pokutu. Nám, nie požičovni. 

Koľko problémov dokáže spôsobiť jeden papieriček? Viď dátum vpravo hore.

Skúšajúci je takisto super slušný, ale neoblomný, auto skrátka na cestu pustiť nemôže. Nepomáha ani keď navrhnem, že to preveríme na infolinke Avisu. Nie, papiere majú byť v aute. Odporučí nám žiadať poplatok za prepadnutú skúšku od Avisu, dáva Miškovi podpísať formulár, že skúšku neprešiel a presúva ďalej.

Okamžite to točíme naspäť do Ottawy priamo do požičovne. Po ceste hecujem moju vnútornú Karen, aby sme tam narobili bordel a zároveň pozerám voľné termíny. Ako som vyššie spomínala, v Ontáriu je 64 Drivetestov. Všetky v dostupnej vzdialenosti majú najbližšie voľno v máji. Prvý termín v rámci rovnakého týždňa nachádzam v strede ničoho, 400 km od nás. Auto na týždeň z požičovne stojí 1000CAD a máme ho iba do piatku.

Nádhera.

Napokon volíme stratégiu, že rezervujeme aspoň niečo a budeme to sledovať, či niekto termín nezruší. Smutne sa teda znovu logujem do systému, aby som nás prihlásila aspoň niekam, a čo nevidím? V Canoteku sa hneď na ďalší deň uvoľnilo miesto. Takoj vyťahujem všetky karty, vypĺňam údaje a platím. Pamätníci, čo sa hlásili na skúšky cez AIS, si tento stres budú vedieť presne predstaviť (teraz takto vraj fungujú termíny do pôrodnice na Boroch :)).

V požičovni zisťujeme, že auto má všetko platné, akurát to niekto zabudol vytlačiť a založiť do auta. Ospravedlňujú sa nám a odpúšťajú nám jeden deň nájomného. Veď preto. Nervy ani pol dňa života nám to už nevráti.

Štvrtok

V tomto momente sme už celkom odovzdaní osudu. Podľa predpovede počasia by snežiť nemalo, papiere sme mali platné, tak snáď by sa nemuselo nič pokaziť…S malou dušičkou sa znovu cez kiosk logujeme a auto parkujeme za budovu, odkiaľ sa vyráža na jazdy. Na mieste vedľa nás stojí mladá baba v BMW. Vyzerá, že buď prehodnocuje celý svoj život alebo sa každú chvíľu pogrcia alebo oboje. I feel you sis, tiež som robila vodičák na trikrát :D Dievčina odchádza so svojím skúšajúcim a po chvíli prichádza aj ten Miškov. Vyzerá byť celkom fajn, usmieva sa aj na mňa a zdraví ma. Nasleduje obligátna skúška auta, zatrúbia a odchádzajú.

Do tretice všetko dobré, či jak sa to hovorí?

Dievčina to podľa všetkého nezvládla, lebo sa vracia podozrivo skoro. Skúšajúci jej niečo dlho vykladá v aute a odchádza. Ona ostáva ešte polhodinu v zaparkovanom aute a plače. Ježiškomária.

Naše trápenie napokon malo šťastný koniec. Miško dostal od skúšajúceho pochvalu, strhnutý jeden bodík a nový zelený papierik už s plnohodnotným kanadským vodičákom. Na plastový preukaz budeme čakať 2 až 6 týždňov.

Dočasné potvrdenie kým nepríde plnohodnotný preukaz.

Kto by to povedal, že najťažšie bude sa na jazdu vôbec dostať?

Za odmenu sme zbehli do Tim Hortons po timbits a kávu. Timbits sú ekvivalentom amerických donut holes. Zabudnite na opiáty, toto je čistá závislosť.

PS. Skúšajúci číslo 2 papiere od auta vôbec nekontroloval. Na posr*ného aj…. no veď už viete, ako to ďalej pokračuje.

PS2. Rovno z Drivetestu sme kontaktovali dílerstvo. Autíčko si tám na nás počkalo a už je naše. O tom ale v ďalšom článku.

PS3. Čítate tento článok, lebo sa chystáte na vodičák v Ontáriu? Zistite si, čo je shoulder check a ako fungujú stopky.