O Dni Kanady

Keď Slovensko oslavovalo svoje okrúhle tridsiate výročie, mnoho novín a stránok vydávalo bilančné články. Kam sme sa za 30 rokov dostali, čo sa podarilo viac, čo sa podarilo menej (ehm, ako sa vám chodí po dialnici do Košíc?)…Z týchto debát mi utkvelo v pamäti hlavne jedno konštatovanie - Deň vzniku Slovenskej republiky oslavujeme 1.januára. Nielenže je január pre mnohých najdepresívnejší mesiac vôbec, ešte aj začína po silvestrovských oslavách. Čiže v skratke - všetci majú buď depku alebo opicu alebo oboje a nejaký vznik Slovenska nikoho nezaujíma. Autor vtedy skonštatoval, že je to škoda, že by sa taká významná udalosť oslavovať mala.

Samozrejme, že my sme nikdy sviatok prvého januára neoslavovali a aj bez nátlaku sa dobrovoľne priznám, že som sa nad tým nikdy ani len nezamyslela. Až kým sme sa nezačali viac zaoberať potencionálnou emigráciou, kedy sme v rámci googlenia, koľko sviatkov vlastne Kanada má (samozrejme, aby sme vedeli koľkokrát nebudeme musieť ísť do roboty), neobjavili magický dátum 1.7. - Canada Day. Minulý rok sme z Ottawy odchádzali tesne pár dní pred a v roku 2017 sme Kanadu navštívili v septembri, takže toto bol náš prvý Canada Day. Ako sme ho prežili?

Canada Day sú naozaj také kanadské narodeniny, pretože 1.7.1867 vstúpil do platnosti zákon, podpísaný kráľovnou Viktóriou, ktorým umožnila, aby sa vtedajšie kanadské kolónie spojili a položili tak základy budúceho samostatného štátu Kanada. Kolónie zahrnuté v tzv. British North America Act boli Ontário (dovtedy Západná Kanada), Quebec (dovtedy Východná Kanada), Nova Scotia a New Brunswick. Že ste doteraz o žiadnom Ňjú Bransviku nepočuli? Hanba vám, je to jediná oficiálne bilingválna provincia - budem sa tváriť, že som o tom už dááávno vedela :)).

No a keďže Kanada má naozaj silný národný patriotizmus, prvý júl sa tu oslavuje naozaj vo veľkom štýle - podobne ako južný sused, ktorého netreba menovať, oslavuje štvrtý júl. Viackrát sa mi stalo, a teraz nezveličujem, že som si začala pozerať, kam by sme mohli ísť a bolo tu toho toľko na výber, že som web znovu zatvorila, bez toho, aby som si niečo vôbec vybrala. Takmer všetky múzea sú prístupné verejnosti úplne zadarmo, rovnako ako aj MHD. A koho múzeá nezaujímajú, môže sa ísť na pozrieť na jednú z mnohých Canada Day zón, kde sú rôzne aktivity - od stánkov s jedlom cez vystúpenia umelcov až po jógu v parku pred Najvyšším súdom ( nesrandujem). Na hlavnej site rozdával Lebreton Flats rozdával Tim Hortons kávu zadarmo. A samozrejme, všetci sú povinne v národných farbách - červenej a bielej so všadeprítomným javorovým listom.

Čo sa nám obzvlášť páčilo, boli menšie komunitné udalosti - susedia v každom svojom hoode si robili komunitné grilovačky alebo program pre deti. Síce sme ani jednu z nich nenavštívili, lebo sme chceli ísť aspoň tento prvýkrát do centra, ale pevne veríme, že toto bol len náš prvý z mnohých mnohých Canada Days a časom príde na objavovanie aj menších akcií :)

V predošlom článku som bola nešťastná, že sa nám nepodarilo dostať počas Dňa otvorených dverí do Diefenbunkru. Tentokrát som sa už poučila a začala som po vstupe sliediť s dostatočným predstihom. Diefenbunker asi ako jediný nemal vstupné úplne zadarmo, ale ponúkal ,,iba” polovičnú zľavu. S tým sme však boli viac ako spokojní a tak sme po raňajkách naskočili do auta a opäť sa odviezli do najzastrčenejšej ottawskej miestnej časti Carp.

Čo všetko sme v ňom zažili a videli sa dozviete nabudúce :) - bolo mi ťažko vybrať len jednu dve fotky a myslím, že si zaslúži vlastný priestor.

Po Diefenbunkri a neplánovaných 3 hodinách čo sme tam strávili, sme sa nachvíľu vrátili domov, aby sme sa najedli a vyvenčili Foxinu. Nuž a potom sme vyrazili do centra najcentrovitejšieho, do červenobielej rozhorúčenej masy ľudí. Naším cieľom bol Parliament Hill. Ten teraz špatia, a ešte hodnú chvíľu aj špatit budú, žeriavy. Celý komplex kanadského parlamentu totiž práve prechádza prvou poriadnou rekonštrukciou vôbec. Prvé práce začali ešte v roku 2018 a predpokladané otvorenie pre verejnosť je odhadované na cca 2032. Náklady? 5 miliárd kanadských dolárov. Dúfame, že sa z toho nestane kanadské Višňové :) Už aj bez toho je to až až polarizujúca téma.

Diváci sa pomaly začínajú zhlukovať na Parliament Hille.

Parliament Hill je každoročne dejiskom dvoch dôležitých udalostí počas Canada Day. Prvým je vystúpenie hudobného súboru ozbrojených síl Pipes & Drums. Áno, pipes lebo hrajú na gajdy :) Pre mňa to je celkom prekvapivé, ale hra na gajdy je v Kanade celkom populárna a dokonca v každej provincii existuje organizácia pre hráčov. Odkazujú tak na históriu, keď mnoho škótskych emigrantov osídľovalo Kanadu. Koniec koncov, do dnešných čias tu máme provinciu Nové Škótsko - Nova Scotia. Na Parliament Hill bolo tak 35 stupňov, čiže sa nám úplne nechcelo prebojovať pomedzi davy, aby sme kapelu videli - ale aspoň sme ju počuli :D (gajdy sa nedá nepočuť, že?). Zvedavejší môžu kliknúť sem.

Tým druhým, a minimálne za denného svetla najväčším ťahákom, je letecká show oddielu Snowbirds. Tento akrobatický oddiel pozostáva z crème de la crème letcov, vyberaných pomocov veľmi prísnych kritérií a samozrejme, byť Snowbird je aj veľmi prestížna záležitosť :)

Svoju základňu majú v meste Moose Jaw (znovu nesrandujem) v provincii Saskatchewan, čiže nejakých 2700 km od nás (to len aby sme si pripomenuli veľkosť Kanady). Každoročne je ich vystúpenie jedným z najvyhľadávanejších momentov celých osláv.

Čírou náhodou sme týždeň predtým boli v leteckom múzeu. Na takomto lietadle Snowbirds lietajú.

Môj dedo slúžil v armáde (samozrejme tej československej, nie kanadskej) a zhodou náhod bol aj pilot, čiže čokoľvek spojené s armádnym letectvom ma zvláštnym spôsobom dojíma a Snowbirds neboli výnimkou :´). Myslím, že ak by ich mohol vidieť, bol by prinajmenšom rovnako nadšený ako my.

Áno, komentár bol bilingválny :)

Tuto mi musíte odpustiť horalkové video, ale aspoň počujete podľa dievčiny vedľa nás, že ľudia to FAKT prežívali.

Po skončení show sme sa s radosťou vrátili do príjemne vychladeného bytu, kde nám kanadská príroda opäť raz pripravila unikátne predstavenie. Mraky  vidíte nad Quebecom a nad Ontáriom slniečko - aké príhodné, keďže Quebec tento sviatok oslavuje oveľa menej ako zvyšok Kanady. Možno to bude tým, že len týždeň pred prvým júlom majú svoj hlavný sviatok - La Saint Jean.  Pfuj pfuj na nich!

Trošku iný uhol a o pár minút neskôr - dvojitá dúha v plnej paráde :)

Nuž a celý deň sme ukončili veľmi príjemným spôsobom v spoločnosti našich susied a OBROVSKÉHO 15 minútového ohňostroju, na ktorý sme mali jeden z najlepších  výhľadov z celej Ottawy. Už teraz sa tešíme na august (Foxi nie), kedy sa v Ottawe organizuje medzinárodná súťaž ohňostrojov.

Šťastný nový rok!! :D