O dni otvorených dverí

S pekným letným počasím nám začínajú pribúdať všelijaké zaujímavé akcie. Kanaďania si leto vedia užiť na maximum, možno preto, že tu nikdy neviete, do akého ročného obdobia sa zajtra zobudíte. Tento týždeň vám píšem o tradičnej júnovej udalosti Doors Open Canada.

Doors Open je, ako ste určite šikovne vydedukovali z názvu, Deň otvorených dverí. Mne napríklad pri tom názve vždy napadne DOD v Markíze, nepýtajte sa prečo :D. V kanadskom merítku je to ale celonárodný event a zapojené sú doň mnohé mestá, nielen Ottawa. Hlavnou myšlienkou je ukázať historické a/alebo štátne budovy, kostoly, výskumné inštitúcie, ambasády a kadejaké iné zaujímavé miesta, kam sa normálne bežný smrteľník nedostane.

Akcia začala v roku 2002 a odvtedy sa jej zúčastnilo už takmer milión ľudí. Všetky vstupy sú zadarmo, avšak do niektorých veľmi exponovaných miest je pre veľký záujem potrebné urobiť si rezerváciu vopred. I learned that hard way. Miesta, kam sme sa chceli ísť pozrieť, ale už sme nemohli, boli napríklad Diefenbunker (protijadrový kryt z čias Studenej vojny), Bank of Canada, výskumné laboratórium zaoberajúce sa liečbou rakoviny, zbierky Ingenium (Ingenium je komplex troch veľkých múzeí v Ottawe - poľnohospodárske s experimentálnou farmou, technické a letecké; a počas DO bolo možné vidieť nevystavené artefakty), čínska ambasáda (a možno aj dobre, lebo podľa internetov žiadali na vstup údaje z pasov) alebo centrála záchranných služieb.

Nevadí, máme tréning na budúci rok, že to treba oveľa viacej sledovať. Čo ma inak ale riadne pobavilo, bolo, že niektorí domáci ani netušili, že sa niečo takéto deje. Nechápem síce ako je to možné, lebo na nás to vyskakovalo ešte asi aj z práčky, ale tak čo už. Na ďalší ročník už budú pripravení aj oni :)

No a kam sme sa teda vlastne dostali? Po odrátaní toho, kam bolo treba urobiť rezerváciu a toho, čo nás absolútne nezaujímalo, nám stále ostávalo tak 60 miest, z ktorých sme si museli vybrať, a že to teda bola fuška!

Ottawa síce nie je Toronto, ale stále sa bavíme o meste s 1 000 000 obyvateľov, ktoré vzniklo zlepovaním mestečiek. Takže čo sa týka rozlohy, je extrémne rozťahaná. Po triezvom zhodnotení, čo je a čo nie je možné stihnúť, sme napokon navštívili tieto štyri miesta.

1.Canadian Space Services (CSS) Building

CSS sa nachádza v rurálnej časti Ottawy, maličkej miestnej časti Carp. Od centra to je dobrých 33km a áno, keby sme boli bývali stihli rezervovať Diefenbunker, tak by sme to boli bývali zobrali jedným hopom, keďže sa tieto dva objekty nachádzajú kúsok od seba. Ja si škrtám z môjho lingvistického bucket listu použitie minulého podmieňovacieho spôsobu a vás určite zaujíma čo sa skrýva pod týmto zaujímavým názvom. Nuž, toto:

Že neviete, na čo sa pozeráte? Ani ja by som nevedela :) Medzi rokmi 1960-1999 tieto budovy slúžili ako stanica satelitnej komunikácie (SAT COM) pre NATO a ministerstvo obrany. Kupola skrýva anténu a tanier s priemerom 15m.

Prvá kupola: v rámci prehliadky sme mali prístup aj do strojovne antény, kde nám člen miestneho klubu vysvetlil what is what a ako to celé funguje. Motor je stále pôvodný zo šesťdesiatych rokov.

Druhá kupola: vaňa. Tak nás to zarazilo, až sme na chvíľu rozmýšľali či nejde o nejaké moderné umenie…ale nešlo :D

V roku 1999 sa NATO rozhodlo, že (kompletne vykuchanú od vybavenia) budovu odpredá CSS, ktoré ju následne používalo ako školiace stredisko pre svojich zamestnancov. V súčasnej dobe je komplex v súkromnom vlastníctve a stretávajú sa tu rádioamatéri, ktorí organizujú rôzne akcie, vrátane letných táborov pre deti. Okrem iného je možné si CSS prenajať aj na súkromné účely… že by sme tu mali svadbu č.5?

Rádioamatéri majú očividne zmysel pre humor.

2. Čistička vody Britannia

V Ottawe je NAOZAJ veľa vody, pretože leží na sútoku riek Rideau a Ottawa (s nádherným francúzskym spellingom Outaouais :)) . Keď sme už pri riekach, tak na Rideau je vybudovaný historický systém prieplavov, ktoré sú v lete funkčné a je tak možné sa preplaviť z Ottawy až do 200km vzdialeného Kingstonu a odtiaľ pokračovať ďalej až ku Niagarskym vodopádom. Pozdĺž celej trasy je vybudovaná infraštruktúra, takže po celý čas máte kde prespať alebo sa najesť. Áno, máme to na bucket liste.

Ospravedlňujem sa za odbočku a vraciam sa k čističke vôd Britannia. Pôvodne sme si mysleli, že je to čistička odpadových vôd, ale sprievodca nám počas prehliadky vysvetlil, že spracúvavajú riečnu vodu a menia ju na pitnú. Celú Ottawu takto zásobujú dve čističky . Zhodou náhod tú druhú, Lemieux Island, vidíme priamo z okna. #strategická pozícia.

Nie, toto nie je ani úrad ani škola ani múzeum, ale čistička vody.

Britanniu postavili v šesťdesiatych rokoch a do dnešného dňa je väčšina vybavenia pôvodná. Technológie sa samozrejme postupne obnovovali, ale napríklad záložné zdroje sú stále dieselové a plynové generátory vyrobené pred 60 rokmi. Fascinujúce.

Prehliadka išla v protismere skutočného procesu čistenia vody, čiže najprv sme videli takúto, takmer čistú vodu a postupne sme sa prepracovali k čoraz špinavšej a špinavšej. Mňa osobne napríklad celkom prekvapilo, že vnútorné priestory sú takto otvorené a priestranné. Predstavovala som si skôr potrubia a rúrky.

A áno, stáva sa, že sa až do týchto priestorov dostane rybka alebo aj dve - a potom majú pracovníci o zábavu postarané, keďže ich všetky odchytávajú a vypúšťajú naspäť do rieky, kam aj patria.

Voda sa z veľkej časti filtruje ,,prehistoricky” - najskôr sa voda preženie cez hrubú rozdrvenú žulu a potom cez jemný piesok. V tomto momente je voda čistá na 95%, čo síce znie dobre, ale potencionálny konzument by mal stále zarobené na poriadnu hnačku. Pitná voda musí byť čistá na 99,5% a preto je po prvotnej filtrácii nevyhnutná ešte chemická úprava, kedy sa pridáva napríklad chlór a špeciálne čistiace baktérie. Ročne sa tu tak vykoná takmer 100 000 testov kvality vody, ktoré sledujú vyše 350 parametrov.

Na fotke vidíte riasy zachytené na filtroch. Počas roka ich počet a druhy prirodzene fluktuujú, čiže Britannia sa musí stále prispôsobovať aktuálnej kvalite vody. Napríklad najviac rias je na jar, kedy sa topí sneh a berie so sebou všetko do riek. Naopak, najviac baktérií je vo vode v lete, kedy vyššia teplota podporuje ich množenie.

Zaujímavosťou ešte je, že obe čističky vody momentálne fungujú na cca polovičný výkon a vzájomne medzi sebou komunikujú, čiže v prípade katastrofy alebo nejakého vážneho výpadku, by každá dokázala samostatne zásobovať mesto a zastúpiť tu druhú. Vďaka tomuto je možné vykonávať údržbu za chodu.

Britannia, otvorená prvýkrát po 13 rokoch, sa musela vysporiadať s obrovským náporom návštevníkov. Len vo vstupnej hale sme čakali vyše hodiny a odchádzali sme odtiaľ až tesne pred záverečnou. Ktovie, koľko ľudí by si prišlo takéto niečo pozrieť na Slovensku.

Kým na nás prišiel rad, obzerali sme si vo vstupnej hale okrem iného aj takúto kocku. Údaje o cene sú z roku 2019, takže neviem presne povedať koľko by ju stálo naplniť v roku 2025. Za to však môžem potvrdiť, že voda a elektrina sú v Kanade veľmi lacné. Za galón vody, čo sú necelé 4 litre, platíme od 0,0003 do 0,0008 centu.

Fun fact - keďže väčšina elektriny je vyrábaná vo vodných elektrárňach, hydro bill znamená v Kanade účet za elektrinu :)

3. Najvyšší súd Kanady

S Doors Open sme teda pokračovali až na ďalší deň. V nedeľu sme sa postavili do nového radu, tentokrát pred budovou najvyššieho súdu Kanady.

Na konci radu nás čakala veľmi dôkladná bezpečnostná prehliadka, v rámci ktorej sme museli ukázať, že naše telefóny sú naozaj telefóny a odpiť si z prinesenej fľaše, či to je naozaj voda :) Takisto sme museli prejsť cez detektor kovov a batohy išli cez rontgen. Aspoňže personál bol extra milý, aj keď to už tu považujeme za štandard, že jo.

Aj keď sa tak môže na prvý pohľad zdať, toto nie je smrtka :) Vstup na súd strážia dve sochy - Veritas čiže Pravda a Ivstitia čiže Spravodlivosť. Na fotke máme Ivstitiu v pozadí s kanadským parlamentom.

Kanadský najvyšší súd je absolútne apolitický, mimo dosahu vlády (ehm ehm Smer) a je aj jediným súdom v krajine, ktorý je bilingválny a ,,bijurálny”. Toto ťažko preložiteľné slovíčko znamená, že v krajine existujú súčasne dva právne systémy. V prípade Kanady je to Civil Law (v Quebecu) a Common Law (zvyšok krajiny). Civil Law je založené na zákonníkoch a predpisoch, Common Law na precedensoch.

Zaujímavé takisto je, že pôvod sudcov je veľmi presne stanovený v predpisoch - z celkového počtu 9 sudcov musia 3 pochádzať z Quebecu, 3 z Ontária, 2 zo západných alebo severských provincií a 1 z atlantických provincií. Nuž a súčasný predseda sa volá Richard Wagner :), áno presne ako ten skladateľ.

Už zo samotnej svojej podstaty pojednáva najvyšší súd len o tých najdôležitejších a najzásadnejších prípadoch, ktoré majú dopad na celonárodnej úrovni. Každý rok je sem doručených okolo 500 žiadostí, z ktorých sudcovia potom vyberú zhruba 40 až 75 prípadov. Tie sú následne prejednávané, pričom jednania sú otvorené verejnosti a sú aj nahrávané, takže sa dajú pozrieť online alebo zo záznamu.

No a ak bývate v Calgary alebo podobne vzdialenej destinácii, nemusíte vaše ctené pozadie vôbec nikam presúvať - od pandémie je možné sa zúčastniť na pojednávaniach aj cez Zoom.

V rovnakej budove sedí na prízemí aj Federálny odvolací súd. Ak so svojou žalobou neuspejete ani tu, a zároveň splníte predpísané podmienky, váš prípad sa presunie na najvyšší súd.

Toto je oficiálny portrét súčasných sudcov, ktorých som pracovne nazvala Mikulášovia :) Napriek tomu, že to v súčasnej dobe vyzerá vtipne, v skutočnosti sa jedná o historické sudcovské taláre, ktoré si jednotliví sudcovia medzi sebou predávajú pri odchode alebo nástupe do funkcie. Áno, dobre tomu chápete - taláre sa dedia. Kúzelné.

4. Štátna knižnica a archívy

Ako všetky vládne budovy postavené v 60 a 70-tych rokoch, aj táto budova je brutalistická a vždy nám pripomenie kúsok domoviny :)

Okrem archívov tu ešte môžete vidieť druhú strážkynu súdu - Veritas, Pravdu.

Mali sme šťastie, že sme ju ešte stihli, pretože momentálne prebieha výstavba novej modernej knižnice s archívmi Ādisōke . Sem by sa mala knižnica presťahovať v priebehu ďalšieho roka. Prečo má nová knižnica taký zvláštny názov? Lebo sa nachádza na území pôvodných obyvateľov Kanady, ktorým takto vzdávajú úctu - koniec koncov Ādisōke znamená v reči kmeňa Algonquin rozprávanie príbehov. Okrem názvu bude mať nová budova aj mnoho dizajnových prvkov a programov odkazujúcich na pôvodné obyvateľstvo.

Ja osobne sa na ňu veľmi teším, nielen preto, že na ňu dovidím z okna, ale hlavne, ako hovoria spolužiaci z mojich hodín francúzskej konverzácie: Libraries are cool!

V rámci dňa otvorených dverí nám otvorili celé jedno poschodie archívov, kam sa dalo dostať iba skrytým výťahom :) Každá publikácia vytlačená v Kanade , je tu archivovaná v dvoch kusoch. Bez ohľadu na to, či to je Harry Potter, manuál k vášmu Fordu alebo katalóg Ikey.

Nuž a celú dvojdňovú akciu sme zavŕšili nečakaným bonusom - v rámci výpredaja knižného klubu sme si za, asi 10eur, odniesli domov 6 kníh. Musíme predsa vybudovať rodinnú knižnicu nanovo :) . Miško si našiel dokonca vydanie úplne prvého komiksu, ktorý kedy čítal. Podľa fotky ste už asi pochopili, že je to TinTin. A áno, dostal ho v škôlke v Dolnom Kubíne ako darček za absolvovanie angličtiny. Spomienka naň medzitým už aj zapadla prachom, aby sa po 33 rokoch presne rovnaké vydanie naňho usmialo za 3 doláre v národnej knižnici Kanady.

Srandy kopec ako tento náš svet funguje, nie?

…a bonus na záver, koľko vlajok vidíte na tejto fotke? :D