O vízach časť tretia
Ó áno. Najzaujímavejšia téma, čo sa Kanady týka. To, že je to pekná krajina a sú tu milí ľudia, to je taká general knowledge. Ale ako sa sem dostať pracovať? Mám pre vás dve správy, jednu dobrú a jednu zlú. Tá dobrá je, že Kanada má komplexný vízový systém (bodaj by nemali, keď tu existuje celé ministerstvo imigrácie), čiže v podstate každá situácia má svoje vízum. Tou zlou správou je, že Kanada má komplexný vízový systém a teda nie je tak úplne jednoduché sa v ňom zorientovať. Zároveň je visa consulting obrovský biznis. Iba pracovných víz existujú desiatky, preto sa v tomto článku zamerám na to, s čím máme reálnu skúsenosť, a teda Working Holiday víza.
Prichádzam sem pracovať na WH víza
WH sú ročné otvorené pracovné víza. Tým chce autorka povedať, že môžete s nimi žiť kdekoľvek v krajine a vykonávať (takmer) akúkoľvek prácu. Znie to chrumkavo? Pozrime sa teda na podmienky a praktické info.
Pre tieto víza je prvým a neopomenuteľným krokom získať pozvánku, pretože sa nejedná o merit based visa, čiže mohli by ste byť aj vedec s Nobelovou cenou za mier a vašu šancu by to nijako neovplyvnilo. Pozvánky sa totižto žrebujú. No a logicky, aby vás vyžrebovali, musíte byť najprv v ,,osudí”, čiže v tzv. poole kandidátov. Ten si vytvoríte TU a nie je to nijako extra komplikované, s priemerným IQ to máte hotové raz dva :)
Kedysi, presnejšie pred tými siedmymi rokmi ako píšem TU, keď sme sa začali zaoberať odchodom, sme sa pôvodne usilovali o získanie presne týchto víz. Ono to totiž funguje tak, že Kanada má s niektorými krajinami uzatvorenú bilaterálnu zmluvu (áno, aj mňa to prekvapuje, že si vybrali medzi inými aj Slovensko) a každej takejto krajine pridelí na začiatku kalendárneho roka kvótu. Čím je krajina väčšia, tým väčšia je aj kvóta. Napríklad Nemecko má 3490 pozvánok, zatiaľ čo Slovensko iba 315. A taká Austrália má preistotu počet pozvánok neobmedzený :) V roku 2018 bol o tieto víza extrémny záujem, čiže kto si pamätá alebo ešte stále používa, prihlasovanie na skúšky v AISe, tak presne takto to začiatkom roka vyzeralo. Každý sa rýchlo rýchlo ponáhľal, aby bol čo najskôr v poole a mal čo najväčšiu šancu na vytiahnutie.
Jednou z chýb WH je, že páry potrebujú získať svoje pozvánky samostatne. Čo myslíte, čo sa nám stalo? Áno, dobre ste si tipli. Miško dostal pozvánku hneď, hádam v prvom žrebovaní a ja nič. A nič. A nič. A tak sme sa po niekoľkých smutných mesiacoch rozhodli, že keď nemôžem ísť do Kanady pracovať, tak tam pôjdem študovať. A potom sa Kanada rozhodla, že v rámci budovania mojej psychickej odolnosti mi ani študentské víza nedajú. Ale to ste sa už všetko dočítali minule, že :)
Druhou chybou WH je, že získať ich môžete iba do veku 35 rokov. Asi najčastejšou otázkou na fórach je, či sa dá o ne hlásiť, ak v danom kalendárnom roku dosiahnete 35 rokov. Jednoznačná odpoveď - áno dá. Podstatný je vek v okamihu schválenia víz. Čo bol koniec koncov aj Miškov prípad - víza dostal v apríli ako 34ročný, v auguste oslávil 35 a v okamihu vstupu do Kanady už mal skoro 36 rokov. Nikto sa nad tým ani nepozastavil :).
Fast forward to apríl 2024. Na Slovensku sme už začali pocitovať veľmi aktívne existenčnú úzkosť a naozaj sme cítili, že chceme odísť. Čerstvo sme sa vrátili z veľmi podareného predĺženého víkendu na Malte, kde sme sa boli aj tak nenápadko poobzerať, že ako by tam asi mohol vyzerať život. Malta je skutočne úchvatná krajina, máte tam všetko - pracovné príležitosti, históriu, pláže, víno, dobré jedlo…akurát, že všetko je to na pár kilometroch štvorcových a v lete tam zhoríte. Síce sa nám tam veľmi páčilo, ale nejako v kútiku duše sme cítili, že to nie je úplne to, čo sme chceli.
A tak som si naliala pohár rumu, absolútne nič som si nepozrela, žiadne kvóty ani počet kandidátov v poole, a urobila som profil najprv sebe a potom aj Miškovi. Až potom mi napadlo, že asi by to nebolo odveci pozrieť, aby sme mali aspoň akú takú predstavu o našich šancách. Preklikala som sa až na pool a pozeráme, počet kandidátov v poole 15. Počet voľných pozvánok 270. ČO PROSÍM? Vedľa kolónky chances to be invited svietil smajlík a poznámka, že v priebehu najbližšieho týždňa je vysoká šanca dostať pozvánku.
Ani sme to nestihli spracovať a Miškovi zasvietila správa od IRCC v emaili. Písali nám o nejakých chýbajúcich údajoch, čo mi teda nedávalo veľmi zmysel, ale keďže je môj muž detailista, hneď sme to aj išli riešiť. Prihlásili sme sa naspäť do profilu a…bola tam pozvánka. Okamžite som otvorila aj môj profil, a neuveriteľné. S meškaním siedmych rokov som ju tentokrát dostala aj ja.
Srandy kopec ako tento svet funguje, naozaj.
No ale poďme späť k procesu. Urobili ste si profil, dostali ste pozvánku a co dál? V prvom rade máte 10 dní na rozmyslenie či áno alebo nie. Po odkliknutí, že máte záujem, sa spúšťa lehota 30 dní, počas ktorých potrebujete zdokladovať:
CV
imigračný formulár (vypĺňate údaje o sebe aj rodinných príslušníkoch)
sken pasu
lekárska prehliadka, ale len ak by ste chceli pracovať v zdravotníctve alebo s deťmi
biometriu, o ktorej píšem TU
uhradiť poplatok vo výške cca 360 CAD
Po zdokladovaní vyššie uvedeného už iba čakáte na odpoveď úradov, či chcú niečo doplniť a na výsledné stanovisko. Nám prišlo schválenie presne týždeň po odovzdaní biometrických údajov. Tadáá. Teoreticky sme sa v tomto momente už mohli zdvihnúť a odísť do Kanady. V realite máte na vycestovanie 1 rok, potom vám víza prepadnú a ak spĺňate podmienky, môžete sa znovu prihlásiť do poolu a ak vás vyžrebujú, musíte absolvovať celý schvaľovací proces nanovo. U nás vychádzal deň D na 19.04.2025, čo sa nám zdalo ako neskutočne dlhá doba. A tu sa opäť len zasmejeme na našej naivite a spadnutom slovenskom katastri - nohu na kanadskú pôdu sme položili až 28.03.2025.
Čo sa dialo po prílete?
Šprint :D ten však nebol spôsobený vízami ani črevnými problémami, ale tým, že sme mali niekde na jednom z najväčších severoamerických letísk psa a chceli sme ju čo najrýchlejšie vyzdvihnúť. Torontským letiskom sme doslova preleteli, naskenovali sme naše pasy, aby nám načítalo ArriveCAN (colná deklarácia) a prešli cez prvú pasovú kontrolu. Tú podstupujú úplne všetci a kontroluje sa počas nej hlavne autorizácia na letecké cestovanie do Kanady - ETA (tá je pri schválení pracovných víz udelená automaticky). Nás na základe udelených pracovných víz poslali z prvej búdky ďalej do útrob imigračného oddelenia. Turisti odtiaľto už pokračujú priamo k výdaju batožiny.
Postavili sme sa teda do šóry za početnú indickú rodinu a čakali, kedy prídeme k okienku. Čakanie sa trochu predĺžilo, keďže sa tam pred nami zasekol pánko, ktorý nevedel naozaj ani zatať po anglicky a statočne ignoroval všetky pokusy úradníka zistiť, či má peniaze potrebné na vstup do krajiny. Napriek tomu sme sa ale na rad dostali, v porovnaní s Montrealom, expresne rýchlo. V metropole Quebecu sme totižto čakali vyše dvoch hodín, tu asi 25 minút.
Inak, tuto si ešte dovolím dodať, že je možné prísť do Kanady ako turista, aj keď už máte udelené pracovné víza - takto sme vlastne spoznali montrealské letisko :). Rozhodne sa však treba veľmi dôkladne pripraviť na kontrolu a otázky na hranici. Musíte totiž byť schopní úradníkov presvedčiť, že naozaj ešte nejdete pracovať. Teoreticky sa môže stať, že vám pracovné víza aj tak orazia, prípadne vám odoprú vstup do krajiny. My sme si vtedy prežili dve veľmi nepríjemné hodiny v nekonečnom rade, ale samotný pokec bol v rámci možnosti v pohode - ukázali sme potvrdenie o ubytovaní na týždeň a rovnako aj spiatočnú letenku na rovnaký dátum. Nikdy však neviete na koho natrafíte, a ako sa na všetkých oficiálnych stránkach píše - konečné rozhodnutie je vždy až na hranici. VŽDY.
Nuž, ale vráťme sa k pracovným vízam. Podľa internetov a pravidiel WH by vám na hraniciach mali okrem pasu kontrolovať aj:
finančné prostriedky - 2500 CAD alebo ekvivalent v cudzej mene. Toto viete zdokladovať hotovosťou, výpisom z bankového účtu alebo ukázaním zostatku na účte v IB. Čo ma veľmi pobavilo je, že pri tejto sume sa uvádza, že je to dosť na život počas prvých troch mesiacov. Nie. Nie je. Absolútne v žiadnom prípade vám to nevystačí na tri mesiace. Určite sa treba na WH pripraviť a zobrať si toľko peňazí, koľko sa dá. Článok o životných nákladoch tu jedného dňa určite pribudne.
zdravotné poistenie - kryjúce celú dĺžku pobytu, čiže jeden rok a kryjúce aj prípadnú repatriáciu. My sme sa rozhodli pre Allianz, pretože sme potrebovali vykryť aj manuálnu prácu, čo iné poistenia kryli buď iba čiastočne alebo boli potom šialene drahé
Port of Entry Letter - v podstate pekný názov pre potvrdenie o pridelených vízach, kt. si vytlačíte zo svojho profilu
kópie dokladov použitých v žiadosti o víza & spiatočná letenka/ peniaze na ňu - tento bod sme statočne odignorovali, resp. zostatok na účte bol dostatočný, aby sme sa nemuseli týmto vôbec zaoberať
Realita? Nič z tohto nám okrem PoE Lettru nekontrovali, a viem, že sme neboli jediní. Tým však nechcem povedať, že tieto veci nepotrebujete - obzvlášť prísť sem bez poriadnej poistky je čisté bláznovstvo. Čiže použijeme naše mozgové bunky, OK?
Imigračný úradník nám všetky podmienky víz ešte raz vysvetlil, povedal nám aj kde si nájdeme psa ( čo bolo od neho veľmi milé :)) a odporučil nám vybaviť si SIN priamo na letisku . Tak sme ho rovno aj počúvli, a po prevzatí prepravky s Foxinou sme sa zastavili pri pultíku Service Canada. Ten na torontskom letisku nájdete veľmi šikovne umiestnený pár metrov od batožinových pásov.
SIN je vlastne obdoba nášho rodného čísla a potrebujete ho, aby ste v Kanade mohli pracovať. Postup pri samotnom vybavení je veľmi jednoduchý - od pracovníka/čky dostanete krátky formulár na vyplnenie. K tomu ešte ukážete pas a víza a na mieste dostanete SIN. Celá procedúra nezaberie viac ako 10 minút. Jediným zádrhelom býva, že musíte nadiktovať nejakú adresu. My sme povedali adresu nášho AirBnB, ale nijako to neoverovali, či tam máme napr. nájomnú zmluvu. Ako mi pani potvrdila, je to iba formalita, nikto vás na tej adrese hľadať nebude ani vám nebudú nič posielať.
Hotovo. Na rok máte vybavené. Ani to nebolelo, že?
Je však celkom predpoklad, že tu budete chcieť ostať aj dlhšie. A týmto sa dostávame k tretej chybe WH - môžete ich využiť iba raz za život, takže vaše ďalšie zotrvanie v Kanade bude asi trochu komplikovanejšie. Dajme teraz bokom všetky dlhodobejšie víza ako je LMIA (Labour Market Impact Assessment), PR (Permanent Residency), PNP (Provincial Nomination) . Ak vám tieto pojmy nič nehovoria, tak asi ani nepotrebujete vedieť viac. A pokiaľ hľadáte info o niektorom z týchto programov, mali by ste sa skôr sústrediť na imigračných právnikov a nie blogy. Just sayin ;)
Čo teda viete relatívne jednoducho vymyslieť? Working Holiday patria pod skupinu víz s názvom International Experience Canada a okrem nich tam nájdete ešte dve ďalšie kategórie, a to:
Young Professional - na získanie je potrebná pracovná ponuka zamestnávateľa v Kanade
Internship Co-Op - slúži na získanie pracovnej stáže počas štúdia
Slovensko je žiaľ jednou z mála krajín, ktoré majú určenú podmienku, že medzi koncom WH a začiatkom Young Professional musí uplynúť lehota 6 mesiacov. Čo je samozrejme logistický nezmysel, lebo počas týchto šiestich mesiacov nielenže nemôžete pracovať ale po správnosti by ste ani nemali byť v Kanade.
No a pamätáte si ešte na začiatok článku, keď som napísala, že Kanada má komplexný vízový systém :)? Na potvrdenie, a aby som vás už úplne poplietla, tu ešte musím spomenúť RO IEC víza. RO je v tomto prípade Recognized Organizations a v podstate ide o to, že ak ste už svoje WH víza vyžili a nemáte ponuku od kanadského zamestnávateľa, stále sa viete kvalifikovať cez RO stream. Veľmi pekne sú popísané napríklad TU.
Samozrejme, v našom prípade nie je žiadným tajomstvom, že sa usilujeme o získanie PR, teda trvalého pobytu. Aká bola naša cesta, sa časom dozviete tiež :).