O vízach časť druhá
Pokračovanie minisérie o vízovom systéme a zároveň spoveď o tom, prečo nemám diplom z Kanady.
Prichádzam ako študent
Tu už začínajú byť veci o trošku komplikovanejšie :) Sama som týmto procesom v rokoch 2017/2018 prechádzala a niečo málo si z toho ešte pamätám. Zároveň však sú vízové procesy v Kanade super flexibilné a vláda reaguje na potreby svojej krajiny, čiže niečo čo platí dnes, už zajtra platiť nemusí. Pred siedmymi rokmi bolo štúdium v Kanade DOSŤ vychytené a zároveň to bola jedna z najjednoduchších ciest, ako sa dopracovať k trvalému pobytu a časom k občianstvu.
To sú už časy minulé a môžeme za to poďakovať kadejakým špekulantom, ktorí začali vo veľkom otvárať pochybné colleges v tzv. strip malloch. Od zahraničných študentov samozrejme poberali obrovské školné (v prípade ročných programoch na college cca 20 000 CAD ročne, pri univerzitách bez problémov 20 000 CAD za semester), tí sa častokrát celý semester nemuseli v škole ani ukázať, iba si na konci prebrali diplom a poď ho po PGWP (typ pracovných víz, kt. sa udeľuje po absolvovaní štúdia v Kanade). Takýto systém nebol dlhodobo udržateľný. Jednak to nebolo fér k samotným študentom (niektorí mali záujem naozaj študovať), nebolo to fér k ostatným imigrantom a už vôbec to nebolo fér voči Kanaďanom - obrovský príliv medzinárodných študentov samozrejme zvýšil ceny nájmov a znížil dostupnosť bývania.
Colleges a univerzity aj dnes prijímajú medzinárodných študentov, kvóty su však oveľa nižšie a zároveň vláda prerieďuje vzdelávací systém od podvodníkov, takže aj inštitúcií trošku odbudlo.
Aby ste mohli získať študentské víza, musíte byť logicky v prvom rade prijatý do nejakej vzdelávacej inštitúcie. Tu sa podmienky veľmi líšia od typu školy, štúdia aj samotného odboru. Ja som chcela študovať HR management a potrebovala som zdokladovať moje najvyššie vzdelanie ( v tej dobe bakalársky diplom) vrátane výpisu známok, platné jazykové testy, finačné prostriedky, životopis a motivačný list.
V našich končinách sa z uznávaných jazykových skúšok najjednoduchšie robí IELTS, takže ten som absolvovala vtedy aj ja. Pozor - pre študijné účely musíte absolvovať Academic verziu, nie General. V Academic verzii je trochu náročnejšia písomná skúška aj čítanie - mali by to byť odborné texty, aby ste preukázali, že budete schopní rozumieť učebniciam. Písanie je zasa potrebné pre študentské práce, čiže stretnete sa tu napr. s porovnávaním rôznych grafov a údajoch v nich.
Školy si pre jednotlivé študijné programy určujú minimálne výsledky, ktoré musíte na IELTS dosiahnuť v každej hodnotenej oblasti - listening,reading,writing a speaking. Pre HR to bolo tuším vtedy 7 z 9 (ale v každej hodnotenej oblasti, čiže aj keby ste spravili čítanie bezchybne, ale pohoreli na writingu, nič vám výsledná známka nepomôže). Pre menej náročné odbory veľakrát stačí 6.
Long story short: IELTS som bez problémov urobila na požadovanú úroveň, aj ostatné doklady sme odovzdali a aj ma prijali na college v Markhame. Ostávalo teda už iba požiadať o študentské víza. Čo mala byť iba formalita - ako som písala vyššie, každý kto mal v r*ti dieru, vtedy študentské víza dostal.
…akurát, že ja nie. Nebudem zachádzať do podrobností, nakoľko nám vtedy pomáhala aj jedna nemenovaná slovenská agentúra, ktorej celá reakcia a support bol v štýle, že fíha tak toto sa nám ešte nestalo a nevieme čo s tým. Samozrejme, bol to pre nás neskutočný škrt cez rozpočet. V tej dobe sme už mali naplánovaný odchod, kúpené letenky, aj sme všetkým oznámili, že odchádzame….tak veľmi sme si boli istí, že tie víza nie je možné nedostať :). Ale ako hovorí istá naša športovkyňa, nechali sme sa uviesť do omylu.
Topiaci sa aj slamky chytá, tak som vyskúšala napísať odvolanie. Reakcia dlho neprichádzala, takže som musela oznámiť škole, že prihlášku stornujem a žiadam vrátiť školné (len pre predstavu, hovorili sme o cca 15 000 EUR). Škola tiež veľmi nechápala, čo sa stalo, ale školné po odrátaní storno poplatku vrátili. Drahé letenky samozrejme prepadli tiež… len aby sa mi napokon IRCC ozvalo, že hupsik tak urobili sme chybu, páči sa, tu sú tvoje víza a sú ešte aj predĺžené. Škoda, že v tom bode sme sa už nemohli vrátiť.
Vtedy sme, teda hlavne ja, veľmi zanevreli na Kanadu a dlho dlho dlho sme o nej nechceli ani počuť. Život musel ale ísť nejako ďalej, kúpili sme auto a dom, nastúpila som do mojej prvej fulltime práce a celá emigrácia odišla do úzadia. Akurát, ako sa hovorí, ak chceš Boha pobaviť, povedz mu o svojich plánoch, že? Ironicky tieto riadky píšem z okna nádherného apartmánu, odkiaľ mám výhľad na celú Ottawu a chodím na susedské párty s Kanaďankami o 20 rokov staršími… :)
Je to neskutočné klišé, ale fakt ho musím sem napísať. Veci sa dejú, tak ako sa dejú, vždy kvôli nejakému dôvodu. Len väčšinou trvá neskutočne dlho, kým ho pochopíme - u mňa to bolo symbolických 7 rokov. Faktom však je, že ak by sme vtedy odišli, dostali by sme sa asi dosť rýchlo do finančných problémov, keďže sme finančnú rezervu nemali skoro žiadnu, v oboch našich rodinách došlo v nasledujúcich rokoch k tragédiam , a v Kanade by nás dorazila aj pandémia.
Šicko so šickým skapčalo a verím, že sme konečne v správnom čase na správnom mieste :). O pracovných vízach sa dočítate v priebehu ďalšieho týždňa.
Moje školné vo forme so štyrmi kolesami :)