Keď som si kedysi veľmi dávno, aspoň tak 2 životy dozadu, hľadala s kamošmi nájom v Bratislave, mala som pocit, že nič horšie sa mi hádam ani nemôže stať. Koľkí tu budete bývať? Aký je medzi vami vzťah? Budete robiť študentské párty? Polovtipom-polovážne som po Xtom neúspešnom pokuse začala frflať, že zachvíľu sa ma budú pýtať na farbu spodného prádla.

To som ešte netušila, čo ma raz bude čakať v Kanade.

S hľadaním nového domova sme začali ešte na Slovensku. Nájmy sme si pozerali hlavne cez Rentals, keďže nám táto stránka pripadala najviac user friendly a zároveň je to aj jeden z hlavných portálov realít v Kanade. Ak niekto pozeráte NHL, tak občas zvyknú mať reklamu na mantineloch ;). Výhodou Rentals je, že všetky ponuky sú na interaktívnej mape, takže hneď aj vidíte, kde sa v rámci mesta nachádzate. Nie všetky typy bývania sú na Slovensku bežné resp. nie všetky u nás existujú. Taakže..3..2..1 rýchlokurz realitného trhu:

Studio = garzónka

Bachelor = ešte menšia garzónka

Duplex = dom rozdelený na 2 samostatné byty

Multi-unit = dom rozdelený na viacero bytov

Townhouse = radová zástavba, celý dom máte pre seba, ale steny zdieľate so susedmi

Basement = pivnica. Pozor, nepredstavujte si dedkovu pivnicu so zemiakmi a kompótmi. Pivnice sú tu thing. Väčšina rodinných domov tu pivnicu má a je buď finished alebo unfinished. Tie unfinished samostatne na prenájom (dúfam) nenájdete, pretože sú to klasické pivnice, kam si dáte akurát tak práčku alebo kotolňu. S výrazom unfinished basement sa niekedy stretnete pri prenájmoch celých rodinných domov. Naše Airbnb, kde sme prvých pár dní bohužiaľ bývali, malo ukážkovú unfinished basement (áno, bála som sa tam chodiť, či na mňa nevyskočí nejaký bubelajz):

Pivnica hororov.

Finished basement je naopak celé, plne funkčné poschodie rodinného domu pod zemou. Ak by tam neboli okná vo zvláštnej výške, ani by ste si možno neuvedomili, že sa nachádzate pod zemou :) Samozrejme, nie každému sa páči celý deň pozerať na členky okoloidúcich alebo mať nad hlavou domácich a preto sú basementy väčšinou cenovo veľmi výhodné.

Na Slovensku sme žili v dome a tak sme logicky najprv pozerali tie. Mali sme romantické predstavy o prenajatí si nejakého menšieho domčeku so záhradkou, kde by Foxi mohla kedykoľvek vybehnúť sa vycikať a kde by sme so susedmi organizovali grilovačky. Samozrejme, čvirikali by nám tám vtáčiky a dobrú noc by nám chodili dávať ak nie losy, tak aspoň mývaly. Z našej naivity sme sa rýchlo prebrali.

V prvom rade, severoamerické domy sú koncipované úplne inak. Tak ako všetko, väčšina domov je tu gigantická. Bežne nájdete na prenájom 5 alebo 6 izbové domy. Tu si ešte dovolím doplniť malú poznámku prekladateľa, že 5 bedroom tu znamená doslova 5 spální (izieb), pričom obývačka sa sem neráta. Čiže v našich končinách je 5 bedroom house v skutočnosti 6izbový dom. A tie sa už na realitných portáloch promujú ako dvojgeneračné bývanie :D

No a čím je viac izieb, tým je viacej aj kúpeľní. Ako vážne potrebujeme mať v dome so 6 spálňami minimálne 5 kúpeľní? Každý člen má svoje dedikované WC a sprchu či ako? Neviem teda ako to máte vy, ale ja z duše nenávidím upratovať a k takémuto niečomu by som potrebovala pribaliť aj nejakú šarmantnú dámu alebo pokojne aj pána na upratovanie. Fakt by ma zaujímalo, ako bežná rodina stíha takúto opachu udržiavať, keďže cez víkendy sú tu všetci vonku. Náš dom zďaleka nebol hacienda a bez problémov sme dokázali stráviť celú sobotu jeho údržbou. Ktovie, možno tu majú nejaký tajný lifehack, na ktorý som zatiaľ neprišla . Ak existuje, tak dúfam, že mi ho prezradia pri preberaní kanadského pasu ;).

(Môj tajný osobný tip je, že veľa ľudí si tu naozaj upratovací servis môže dovoliť a ak aj nie, tak to proste s tým upratovaním nehrotia.)

V druhom rade, keď sme sa už aj preklikali cez tie obrovitánske nehnuteľnosti a našli sme niečo rozlohovo vhodné pre dvoch dospelých ľudí a psa, v rámci stanoveného budgetu mali všetky domy nejaký problém. Buď boli značne vybývané alebo kompletne nezariadené ešte aj bez kuchynskej linky alebo boli v strede ničoho ďaleko ďaleko od akejkoľvek mestskej infraštruktúry. Prípadne, a to bol najčastejší prípad, kombinácia všetkých spomenutých faktorov. Domy, ktoré by prešli cez tento filter, začínali niekde okolo 5000 CAD takže access denied.

V tomto momente sme už boli nalomení na byt, ale napokon rozhodlo uvedomenie si jednoduchej pravdy - dom a záhradu treba udržiavať a zatiaľ sme tu na rok. Chceme tráviť víkendy kosením trávnika a behačiek okolo domu alebo chceme objavovať Kanadu? Odpoveď je asi jasná.

Na Rentals sme teda zaklikli novú kategóriu Apartments a objavili sme Ameriku. Doslova. Zistili sme, že narozdiel od Slovenska, sú tu ,,bytovky” ponímané komunitne a okrem plnenia základnej ľudskej potreby bývať, ponúkajú ešte kadejaké benefity navyše. Pod benefitmi si môžete predstaviť napríklad: spoločenské miestnosti, game rooms, movie rooms (kvázi kinosály), bazén a/alebo vírivku, posilňovňu, umývarku pre psov, coworkingový priestor, grily na prenájom, terasu na streche so sedením, squashové ihrisko a videli sme dokonca aj ,,panelák" s vybavenou dielňou na majstrovanie. Náš dielňu pre rezidentov nemá, z čoho je Miško riadne smutný :)

A áno, je to v cene nájmu.

Naše nadšenie začalo prudko stúpať a skúsili sme osloviť zopár developerských projektov. Tuto je ešte potrebné vysvetliť rozdiel medzi developermi a súkromnými osobami. Developer prenajíma celú bytovku jednotlivým nájomcom a spravidla má na to vyhradený vlastný tím - Leasing Agents. Úlohou týchto agentov je robiť obhliadky nehnuteľností, venovať sa otázkam a problémom potencionálnych záujemcov a uzatvárať zmluvy. V takýchto rezidenčných objektoch sa väčšinou byty vôbec nedajú kúpiť. Pri prenajímaní si od súkromnej osoby komunikujete priamo s majiteľom alebo realitným maklérom a prenajímate si nehnuteľnosť v jeho vlastníctve. Spravidla, pokiaľ ide o byt, je to len jeden z mnohých v rámci konkrétnej budovy. Čiže veľmi podobné tomu, čo poznáte zo Slovenska.

Prečo sme oslovovali developerov a nie súkromných majiteľov? Chceli sme si trochu dopriať, čo sa týka štandardu bývania a zároveň sme hľadali lokalitu v širšom centre mesta kvôli pešej dostupnosti na LRT (mestské vlaky, Ottawa metro nemá). Veľa súkromných nájmov tieto podmienky nespĺňa. Ďalšou špecifickou, ale pre nás nevyhnutnou podmienkou, boli povolené zvieratá. Ako nám náš sused neskôr vysvetlil, Ontário ZAKAZUJE neprenajímať bývanie len z dôvodu, že potencionálny nájomca má zvieratko. V praxi je to tak, že developeri túto legislatívu dodržujú , ale v súkromných inzerátoch sme našli kopec nehnuteľností, kde majiteľ zvieratká neakceptoval. A kam by sme sa šli hádať? Na Lampáreň?

Okrem toho, vplyvom Covidu sa výstavba rezidenčných objektov značne spomalila a mnohé z nich sú dokončované teraz, v rýchlom slede po sebe. Akurát, a v Ottawe je to extrémny problém, kopec ľudí počas pandémie z mesta zdrhlo do rodinných domov a už sa na in-person jobs vrátiť nechcú (freedom, oh sweet fredoom). Takže developeri sa musia vyrovnať s obrovským pretlakom konkurencie a nedostatkom záujemcov. Leasing Agents, ktorých som spomínala vyššie, bežne pracujú šesť dní v týždni. Doslova sa predbiehajú, kto ponúkne lepšie amenities a kto dá akú zľavu na nájomnom (často sa zmluva uzavrie na 14 mesiacov ale zaplatíte len za 12). JACKPOT!

Či?

Aj by to bola pre nás výhra, keby sme nemali na čele nálepku Newcomers in Canada. Všetci oslovení agenti boli extrémne milí, nápomocní, nadšení a odpisovali obratom. Až kým nedošlo na tému dokladov potrebných na uzavretie nájomnej zmluvy. Toto je cca štandard vyžadovaný v rôznych kombináciach: credit score report, pracovná zmluva a/alebo niekoľko výplatných pások a 2 referencie od predošlých landlordov. Hádajte, čo z toho sme mali my?

Kým budete rozmýšľať nad odpoveďou na moju záludnú otázku, v skratke ešte vysvetlím Credit Score. Veď som to už aspoň štyrikrát sľúbila ;). Credit Score je miestnym ekvivalentom nášho úverového registru. Všetky vaše finančné transakcie ( ako sú napríklad pohyby na kreditkách, splátky hypotéky, žiadosti o úvery) vaše Credit Score buď zvyšujú alebo znižujú. Maximálna výška je 900 bodov a minimálne ich potrebujete mať 700 , aby ste boli hodnotený ako spoľahlivý nájomca/dlžník. Najjednoduchším spôsobom, ako si svoje Credit Score môžete začať budovať, je používať kreditku. Ale pozor! Aj keď máte dajme tomu limit 1000 CAD, nemali by ste ho používať celý - ideálne je využiť každý mesiac cca 30% limitu a ten potom samozrejme načas splatiť. Ak budete používať celý limit kreditky, budete pôsobiť, že ste príliš závislý od banky. Ak kartu používať nebudete, nebudú o vás záznamy, či platíte účty naraz. Ďalším spôsobom, ako si budovať Credit Score je vziať si auto na leasing - ale tu Newcomer opäť a znovu stroskotá na tom, že nikto mu leasing nedá, lebo nemá Credit Score. Kto v tom ešte vidí Hlavu XXII? :) Samozrejme, ako cudzinci sme žiadne Credit Score nemali - niežeby sme ho mali zlé, to nie. My sme proste mali 0. Nepopísaný kus papiera. A zároveň v mnohých prípadoch aj neprekonateľný problém.

Agenti si totižto v tomto momente zvykli pýtať práve pracovnú zmluvu ako proof of income. Čo sme samozrejme tiež nemali a výplatné pásky už vôbec nie. A ak by sme aj zmluvu mali, najprv by nám museli prepočítať, či vôbec z nášho príjmu taký nájom utiahneme. Ako poslednú možnosť nám potom zvyčajne navrhli Cosignera. Kto je táto mýtická bytosť? V podstate je to ručiteľ nájmu (aby som tu kanadským landlordom nekrivdila, neskôr sme zistili, že kanadskí študenti väčšinou tiež potrebujú uviesť svojich rodičov ako Cosignerov, ak si sami nezarábajú na nájom). Nemôže to byť ale hocikto - musí to byť občan Kanady s vlastným Credit Score aspoň 800 a s dostatočným príjmom, aby vedel okrem svojich vlastných výdavkov na život uhradiť celý nájom za nás, ak prestaneme splácať.

A teraz mi povedzte kde v r*ti by sme takétoho človeka asi my dvaja našli, keď sme sa do Kanady ešte len chystali? Nuž, náš problém, nie landlordov.

Po ďalšej nekonečnej emailovej výmene na tému NemámeCreditScoreAniCosignera sme už mali nervové sústavy značne vyčerpané. A vtedy mi Miško navrhol: ,,Vieš čo, pošli im tam výpis z účtu, aby videli, že peniaze máme.” Tak som aj spravila a tadááá, už lietali smajlíky v emailoch a boli sme zaujímaví nájomcovia. Napokon sa nám podarilo dohodnúť s našim súčasným správcom, že si môžeme byt prenajať za podmienky, že uhradíme celý nájom na rok dopredu.

Zabehla vám teraz káva? Chápem. Nie je to určite optimálne riešenie. Mali sme však to šťastie, že sme takú sumu uhradiť vedeli. Tak či tak, zmluvy sa podpisujú minimálne na rok a cenovo to vychádza úplne rovnako. A čo zavážilo asi úplne najviac - boli sme z celej emigrácie vystresovaní až až a jednoducho sa nám už nechcelo ďalej naťahovať s dalšími XY developermi a hľadať zrovna tú jednu ihlu v kope sena, kde by nám vyšli v ústrety. Jednoducho, tým že sú to firmy a nie súkromné osoby, majú svoje tabuľky, kde si potrebujú určité veci odškrtať a podľa toho sa s vami buď baviť budú alebo nie. Proste korporát.

Samozrejme, mohli sme pokračovať ďalej. Mohli sme ďalej hľadať súkromných majiteľov, ktorí si síce tieto doklady väčšinou žiadajú tiež, ale existuje aspoň nejaká šanca, žeby mali pochopenie a zľutovali by sa nad imigrantami z nejakej bohom zabudnutej krajiny. Jasné, že áno. Ale trúfam si povedať, že len veľmi máličko ľudí by bolo schopných a ochotných urobiť to čo my - naozaj sme sem prišli s jedným kufrom a prepravkou so psom. Nestálo nám to za ten stres a pretĺkanie sa po náhodných AirBnb, jednoducho sme potrebovali čo najskôr niekde trvalo bývať. Ono na kanadskú adresu je tu naviazaných strašne veľa vecí, vrátane adresy na vodičskom preukaze (ten tu má postavenie ako u nás OP, takže zmenu adresy musíte hlásiť). Zároveň však chápem, že nie každý má takúto možnosť - preto, ak by som mala dať jednu radu ohľadom bývania - hľadajte si nájmy u súkromných osôb.

A keďže viem, že ľudia sú zvedavé tvory, kým sa s vami na tento týždeň rozlúčim, vyzdieľam vám ešte pár dojmov z prvého mesiaca v novom bývaní. Prezradím, že bývame vo štvrti Hintonburg - vraj najhipsterskejšej (nie, toto nebol náš cieľ, ale tak vyšlo) a najpsíčkarskej časti mesta. K rieke Ottawa to máme 5 minút pešo, a rovnako je to 5 minút k veľkému prestupnému hubu MHD, odkiaľ chodí kopec autobusových spojov aj linka LRT.

Náš rezidenčný projekt je práve tesne pred finišom, čiže zatiaľ je tu obyvateľov ako šafránu. Juchú, aspoň nám nikto nelezie do fitka :)

*Pekné nové moderné voňavé fitko dostupné pre nájomcov 24/7.*

*Koho kardio nebaví, môže sa vyšaliť s činkami.*

*Jógová miestnosť, takisto dostupná 24/7. Keď nás tu bude bývať viac, budeme mať (vraj) hodiny jógy priamo v budove.*

Bohužiaľ, tým že budova ešte nie je 100% hotová a veľa veci sa tu doťahuje, stávajú sa nám kadejaké vtipné alebo aj menej vtipné prekvapenia. Napríklad dnes sa ráno o ôsmej spustil požiarny alarm…just because. A áno, z vyše 30 poschodovej budovy sa spustil presne na našom poschodí a o jedno vyššie. Kúzelné. Keď sa nám niečo takéto udeje, môžeme sa obrátiť na niekoľkých ľudí. Prvým z nich je Concierge - čo je vlastne veľmi pekný názov pre recepčného (schválne píšem v mužskom rode, lebo v našej budove prevažujú chalani). Konsjeržo, ako ich familiárne volám, je nám k dispozícii od ôsmej rána do polnoci a vieme mu zavolať cez interkom priamo z bytu, bez toho aby sme vystrčili naše ctené nosíky z dverí von. Pomáhajú s kadečím - napríklad, pre tých normálnejších, čo sa sem sťahujú aj s nejakým nábytkom, vedia rezervovať nákladný výťah na konkrétny čas, aby nevznikali zdržania pre ostatných nájomcov. Balíky nám však nepreberá - na to slúži SnaileBox, čo si viete predstaviť ako Alzabox priamo v budove. Funguje so všetkými kurierskými službami a dokonca aj pre súkromné osoby - keby vám chcel niekto nechať darček, vloží ho do Snaileboxu a cez internú aplikáciu príde príjemcovi notifikácia, že má balíček. Veľmi šikovné, hlavne keď zariaďujete domácnosť a objednávate jedna radosť.

Druhým človekom je Building Operator, čiže správca, ktorý má na starosti všetky praktické veci a údržbu budovy. U nás je to taký pánko, ktorý keď vidí ticket odo mňa, tak mu už isto stoja vlasy na hlave (čo už, niekto tu musí tie prvotné muchy vychytať). Áno, čítate dobre, ticket. Akonáhle sa nám v byte niečo pokazí, alebo si všimneme nejakú neplechu v spoločných priestoroch, zadáme požiadavku do systému a údržba to vyrieši. Pekne krásne, ako keď sa v práci neviete niekam prihlásiť a píšete ticket na IT.

No a treťou osôbkou je Residents Experience Coordinator. V podstate taký animátor pre nájomcov :) Teraz samozrejme veľmi zjednodušujem, ale naozaj je primárnou úlohou tejto dámy, aby sme tu boli šťastní a spokojní. Okrem toho sme ešte zistili, že miluje psy, takže samozrejme Foxinka je tu numero uno a my sme len dva doplnky. Srandujem, či ;) ?

Po nasťahovaní nám nielenže priniesla darček na privítanie, ale ešte nás aj pozvala na otváraciu párty s DJom a drinčíkmi v spoločných priestoroch pri bazéne. Plánujú ju na jún v rámci Grand Openingu, tak snáď dovtedy ten bazén aj stihnú dokončiť.

Obaja sme vyrástli v poctivých socialistických panelákoch, kde ak nemusíte, tak sa k susedovi neozývate. A samozrejme, čo je za zárubňou vchodových dverí, to ma nezaujíma. Preto sa tu často cítime - v lepšom prípade - ako Alenka v ríši divov. V tom horšom, ako dvaja neandertálci :) Pomyselne sa teda tľapkáme po pleci, že výber nového bývania sa nám celkom podaril a veríme, že sa to podarí aj všetkým vám, ktorí sa možno práve teraz s bývaním trápite. A je jedno či je to na Slovensku, v Kanade alebo kdekoľvek inde na svete.

O hľadaní bývania

O tulipánovom festivale

O živote v Kanade - časť druhá: Radosti