Tento týždeň si dáme prestávku od kvalitnej žurnalistiky ;) a namiesto toho venujem prvý článok či skôr mini fotoreportáž v novej rubrike Kade tade po Kanade nádhernej jarnej tradícii. Prečo sú práve v Ottawe tulipány?

*Jeden z mojích favoritov, škoda, že akurát tu sme si neodfotili tabuľku s názvom odrody.*

Tuším, že tieto kvietky sa vám typicky spájajú s Holandskom a nie Kanadou. Hoci sme o nejakých 7000km ďalej a na inom kontinente, spojenie medzi týmito dvoma krajinami naozaj existuje. Holandská kráľovská rodina sa musela kvôli okupácii rodnej krajiny nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny stiahnuť do exilu a zo spojeneckých krajín si vybrali práve ďalekú preďalekú Kanadu. Vojna nie a nie skončiť, a čo čert nechcel, kráľovná Juliana otehotnela. Pôrod sa pomaly, ale isto blížil, akurát, že keď máte pod srdcom potencionálneho následovníka trónu, FAKT nie je jedno, kde sa narodí. Ako teda vymyslieť, aby malo bábätko holandské občianstvo, aj keď sa malo narodiť v Ottawe?

Keďže Kanaďania sú super milí, miestna vláda dočasne prehlásila pôrodnicu za medzinárodné územie. Holandsko totižto uplatňuje, alebo aspoň v tej dobe uplatňovalo, princíp, podľa ktorého sa dieťatu narodenému holandskej matke v medzinárodnom území automaticky priznáva jej občianstvo.
Fun fact #1 - ak by tak neurobili, stala by sa dokonca nie kanadskou, ale britskou občiankou. Kanada sa totižto plne osamostatnila od Spojeného kráľovstva až v roku 1982.

*Jedna konštanta je na svete všade rovnaká - kde je nejaký kultúrny festival, tam bude aspoň jeden autobus (ázijských) turistov.*

Princezná Margriet je až do dnešného dňa jediným panovníkom narodeným na území Kanady. Ako prejav vďaky v roku 1945 po skončení vojny kráľovská rodina poslala 100 000 sadeníc tulipánov, ktoré tu boli vysadené. Táto tradícia pokračuje už 80 rokov a každoročne do Ottawy dorazí zásielka 10 000 holandských tulipánových sadeníc, ktoré sú vysádzané na pamiatku pred nemocnicou a do vyhradeného záhonu v Commisioners parku.

Fun fact #2 - keďže všetci máme radi okrúhle čísla, tento ročník mal byť ešte viacej superšpeciálny ako zvyčajne a Margriet sa ho pôvodne mala osobne zúčastniť. Áno, nielenže ešte žije , ale dôvod neúčasti 82 ročnej princeznej bol, že sa zranila počas 10km benefičnej jazdy na korčuliach. Dobre čítate, a to prosím pekne spadla po 9,4km. Wow. Želáme jej samozrejme skoré uzdravenie a skladáme pomyselný klobúčik z hlavy.

Čo začalo ako poďakovanie za nezištnú pomoc v tažkých časoch (okrem exilu pre kráľovskú rodinu sa kanadská armáda významne podieľala na oslobodení okupovaného Holandska) pokračuje ako najväčší tulipánový festival na svete. Celkovo kvitne v celej metropolitnej oblasti Ottawa-Gatineau takmer 1 000 000 tulipánov, na ktoré sa každoročne príde pozrieť okolo 650 000 návštevníkov. Niektoré druhy tulipánov sú šľachtené špeciálne len pre túto príležitosť. A kto chce zistiť, v akej farbe tulipány prirodzene neexistujú, môže čítať TU.

*Tento fešák je môj druhý favorit - a tentokrát viem náhodou aj názov: Black Hero.*

Okrem kvietkov festival sprevádza kopec sprievodných podujatí - premietanie filmov pod holým nebom, komentované prehliadky, trh remeselných výrobkov, pavilón venovaný histórii Holandska, koncerty , jediná nočná prehliadka tulipánov pri UV svetle na svete a isto kopec ďalších vecí, na ktoré som zabudla. Čo mňa osobne veľmi pobavilo, je možnosť si adoptovať tulipánik za pár drobných. Ku každému kvietku dostanete certifikát o adopcii a emailové updaty, či a kde ho už zasadili a ako sa mu darí. Úžasné, budúci rok si určite aspoň jeden osvojím :)

Ottawa Senators si samozrejme nemohli nechať ujsť príležitosť na promo. Hoci sa neprebojovali do finále konferencie, túto sezónu ukončili nadpriemerne dobre, Toronto Maple Leafs vytrápili až až a my si môžeme chystať high hopes do novej sezóny 25/26.

My sme sa vybrali kvietky poobzerať v zachmúrenú májovú sobotu - lebo viete ako to s takýmito akciami chodí. Stále návštevu prekladáte a prekladáte, až zrazu zistíte, že už je skoro koniec. Naša blbosť, budúci rok pôjdeme určite skôr a viackrát, lebo aj taká antirastlinková osoba ako som ja, bola z toho celá uchvátená :).

Keďže sme mali pocit, že Foxi sa už cíti v Kanade príliš pohodlne, rozhodli sme sa jej trošku znovu zväčšiť komfortnú zónu a zobrať ju s nami. Aj kvôli nej, aj kvôli parkovaniu sme sa rozhodli úplnému centru vyhnúť a vybrali sme sa vychádzkovou trasou z botanickej záhrady Dominium Arboretum k jazeru Dow´s Lake, kde sa nachádza jedno z hlavných dejísk festivalu.

*Áno Foxinka tu priam srší nadšením, že sme ju zobrali do davu ľudí. Aspoňže sme našli tulipány ladiace k farbe srsti ;).*

Tuto mi nachvíľku dovoľte odbočku k samotnému Arboretu. Keď sme si boli Ottawu omrknúť ešte ako turisti, pešo sme prešli z Centrálnej experimentálnej farmy a múzea k Dow´s Lake práve cez tento park/záhradu. Pri pohľade na obrovské trávnaté pláne a všakovaké okrasné stromy a kríky som si dala záväzok, že tak sem raz prídeme aj s Čungou (jedna z mnohých prezývok nášho psa) , aj keby neznam co. Tadá, o 11 mesiacov neskôr sem Foxinka naozaj strčila svoje labky. One more task off the bucket list ✓.

Okrem toho, že sme Arboretum už trošku videli v lete, namotala ma naň hlavne moja nová kaderníčka spolu so svojím pánom manželom. Počas mojej dvojhodinovej návštevy salóna boli nadšení z troch vecí: 1. Že Československo už 30 rokov neexistuje, čo zistili až odo mňa. 2. Z Costca a ich zákazníckej karty. 3. Z plánok a magnólii v Arborete. Priznám sa, že nejaké plánky ma doteraz vôbec nezaujímali, ale za to magnólie sú moja srdcovka, takže voľba bola jasná. Boy, was I wrong! Možno to bolo aj tým, že sme prišli v období, keď polovica magnólií už bola vypĺznutá a druhá ešte kvitnúť nezačala, ale teda môžem slobodne vyhlásiť 1:0 pre plánky. Veď pozrite sami :)

*Foxinine nadšenie rástlo úmerne so vzdialenostou od ľudí. V pozadí kvitnúca plánka.*

Inak, Arboretum ako také bolo založené ako testovacia záhrada pre rôzne cudzokrajné dreviny a kríky, či a ako sa im bude v kanadskom podnebí dariť. Momentálne ich v Arborete rastie takmer 4000, pričom najstaršie sa datujú do roku 1889. Nuž a doplním už iba, že celé je dog friendly a voľne prístupné, z čoho máme obrovskú radosť.

*Namiesto frajera na záver náhodný pekne rozkvitnutý stromček :)*

Celý festival vždy trvá 11 dní, pričom vrcholí pred Victoria Day, čo je jeden z najvýznamnejších sviatkov v Kanade.
Fun fact #3 väčšina sviatkov má pohyblivý dátum - napríklad Victoria Day, vlastne oslava narodenín kráľovnej Viktórie, nie je fixne 24. máj, ale vždy predposledný pondelok v máji. Kanaďanom tak na začiatku roka odpadá listovanie kalendárom, že koľko sviatkov zas pripadne na víkend. Prečo vlastne Kanada oslavuje nejakú kráľovnú Viktóriu? No pretože bez nej by táto krajina neexistovala - v roku 1867 podpísala dekrét, ktorým Kanada de facto vznikla.

Fun fact #4 tento predĺžený májový víkend sa považuje za neoficiálny začiatok letnej sezóny. Tento rok ho slávime naozaj autenticky - v noci mrzlo a teplota skočila z letných 26 stupňov v piatok na dnešných 5 stupňov. Leto gde? Hlavne, že sme boli nakúpiť kraťasy, že jo.

Anyway, festival končí vždy ohňostrojom (a minimálne tento rok pridali aj dronovú show) nad Dow´s Lake. Síce som musela kvôli tomu vytiahnuť zimnú bundu zo skrine, ale stálo to za to, a už teraz sa tešíme na ďalší ročník.

O tulipánovom festivale

O hľadaní bývania