O živote v Kanade - časť druhá: Radosti

Naposledy sme si verejne pohundrali, čo všetko nám tu menej alebo občas aj viac lezie na nervy, a z čoho nám takpovediac ulietava dekel :) Plním prvý z mojich blogových sľubov, čiže tento príspevok bude samá cukrová vata, šteniatka, jednorožce a tak…

1. Kanaďania sú milí

   Je to klišé? Stereotyp? Asi áno, ale 100 percentne pravdivý. Či je to donáškar pizze, recepčná, pokladník v potravinách alebo dokonca náhodný okoloidúci na ulici, všetci sú tu jednoducho nastavení tak, že vám chcú úprimne pomôcť. Niežeby ste na Slovensku takých ľudí nenašli, ale existuje dosť veľká šanca, že si dotyčný/á minimálne v duchu zap***je a až tak urobí, čo potrebujete. Believe me, I drink and I know things (a tiež som šesť rokov pracovala na personálnom oddelení, o rozličných typoch sociopatov a podivínov môžem písať samostatný blog). Musím uznať, že tento životný optimizmus sa pomaly, ale isto na mňa lepí a už mi pripadá celkom normálne smalltalkovať a nahlas chváliť, čo sa mi páči. Ja, čo som proti tomu na všetkých frontoch vždy bojovala a zastávala názor, že keď nemám čo povedať, tak som radšej ticho.

   Stelesnením kanadskej milosti sú aj naši susedia o poschodie vyššie. Po tom, čo nás videli jedenkrát v živote a zistili, že sme tu noví a bez rodiny, nás bez váhania prizvali k veľkonočnému stolu na slávnostný obed a hneď aj na rodinnú oslavu o týždeň neskôr. Tiež nám neustále prízvukujú, že nech sa neopovažíme si kupovať drahé športové vybavenie - kempovacie potreby aj bicykle nám kedykoľvek požičajú. A robia to len tak, z dobrej vôle. Lebo tak by to malo byť.

   Často premýšľam, ako by sa asi cítili v regióne strednej Európy. Uzavretosť a akési prednastavenie na negatívne stránky života nie je totiž zdaľeka iba slovenská vec. A ako povedala moja kamoška z Poľska, usmievať sa na cudzieho na ulici? That´s an offense punishable by deportation!

Výslužka zo spomínanej oslavy. Zať našej susedy je Balkánec, a tak sme si mohli pochutnať na skvelom domácom bureku a koláčoch.

2. Výber v obchodoch

Menej je niekedy viac. O potravinových obchodoch to tu rozhodne neplatí. Či idete do gigantického Real Canadian Superstore alebo do menších potravín, zásadne platí, že vás čaká neskutočný výber. Hľadáte špeciálne ovocie alebo zeleninu? Neviete ešte, či chcete jesť niečo mexické, thajské, poľské alebo indické? Pečivko syrové, olivové, sezamové alebo preistotu so všetkým? Nič z toho nebude v kanadských potravinách problém. Ten máme skôr s tým, že každý jeden nákup sa nám vždy predĺži, pretože sa zasekneme v niektorej z uličiek, kde objavujeme nové výrobky. A naša osobná vychytávka? Lekáreň priamo v potravinách. Za to odpúšťame aj alkoholové obmedzenia (potraviny nemajú licenciu na predaj tvrdého alkoholu).

Samostatnú kategóriu si zaslúži Canadian Tire. Obchod, ktorý pred 100 rokmi naozaj začínal s predajom pneumatík sa časom stal neoddeliteľnou súčasťou miestnej nákupnej kultúry. V dnešných časoch si tu ešte stále kúpite pneumatiky, ale okrem iného aj náradie, športové vybavenie, nábytok, doplnky do domácnosti, potreby pre zvieratká, rybárske veci, hokejový merch, elektro, vybavenie do dielne, kuchynské náčinie, drogériu, autokozmetiku vrátane stieračov, záhradkárske veci, detské potreby a párty výbavu. Čiže akoby ste spojili nábytkárstvo s Hornbachom, športovým obchodom, Autokelly a Lidlom. Nezažijete, nepochopíte.

PS. Do legendárneho Costca sa nám ešte nepodarilo prepracovať. Predpokladám, že z toho bude samostatná reportáž :D

Veľa liekov je tu voľnopredajných.

3. Nezdanené potraviny

Študujete po nákupe bločky? My väčšinou áno, že čo ZAS toľko stálo :D . Týmto cvičením sme nedávno zistili, že veľká časť potravín tu nie je zdanená. What?

Robili sme akurát väčší nákup na viacej dní, vzali sme si bloček a keďže mám talent na vyťahovanie vecí v najnevhodnejšiu chvíľu, kým Miško nakladal veci do kufra, ja som prechádzala položku za položkou a potom som si to všimla. Ako to, že z nákupu za 136 CAD sme odviedli daň iba 1,66 CAD? Nedalo nám to a doma sme si to ešte raz prešli.

No fakt. Jediné, z čoho sme platili daň, bola pomarančová sóda a ovocný snack. Po chvíli googlenia a dekódovania bločku sme zistili, že basic groceries ako mliečne produkty, mäso, pečivo, ovocie a zelenina ale ani produkty dámskej hygieny a.i. nie sú zdaňované. Trošku rozmýšľame, že čo sa vlastne furt Kanaďania sťažujú na ceny potravín a z čoho štát žije, ale keď nemáš za premiéra kleptomana, tak sa to asi dá aj bez daní no… Čiže nielenže hovoríme o DPH vo výške 13 percent, ak nekupujete sladkosti a polotovary, z potravín ju ani neplatíte.

Znamená to, že potraviny sú tu lacné? Ako sa to vezme. V porovnaní so Slovenskom sú zhruba o 10 percent drahšie. K tomu doplním iba jeden údaj na zamyslenie: priemerný príjem 1 osoby v Ontáriu za rok 2024 bol 70 160 CAD t.j. asi 45 000 EUR. Pomer cena výkon je niekde úúúplne inde.

4. Parks and Recreation ( pun intended)

V tomto bode môžem hovoriť len vyslovene o Ottawe, lebo s inými miestami nemám skúsenosť. Ottawa je zelená. Ottawa je pre chodcov a športovcov. Ottawa je pre psov. Miestni sú jednoznačne outdoorový národ a či leje, fúka, sneží vždy - na moje neskutočné n*sranie - tu stretnete niekoho vo funkčnom oblečení ako vedľa vás beží, bicykluje, korčuľuje alebo sa aspoň prechádza. Bez ohľadu na to, či má 20 alebo 80 rokov.

Ak si nalejeme povestného čistého vína, je to tu oveľa jednoduchšie ako na mnohých miestach na Slovensku. Len mesto samotné spravuje 1300 parkov. Tie si viete prenajať napr. na narodeninovú grilovačku alebo susedský event. Radi plávate? Páči sa: 20 krytých bazénov, 8 vonkajších a 3 bazény s umelými vlnami. Počet hokejových hál v správe mesta? 6. Sem sa nerátajú súkromné haly. Fakt tu asi neexistuje šport, ktorý by mesto nepodporovalo. Samozrejme, pomyselná čerešnička patrí, a kým nám to globálne otepľovanie dovolí aj bude patriť, festivalu  Winterlude. Pre tých lenivých, ktorým sa nechce pozerať linky: jedná sa o zimný festival so 7,8km trasou na korčuľovanie po zamrznutom Rideau kanáli.

Koniec, vybavené. Mike dropped.

5. Interac

Interac je systém okamžitých platieb na bankový účet. Pokiaľ viem, sú doňho zapojené všetky väčšie banky. Funguje podobne ako Viamo alebo Revolut, ale nepotrebujete k tomu žiadnu extra aplikáciu, všetko vybavíte vrámci internetbankingu. Najlepšia vec na Interacu? Nepotrebujete vedieť číslo účtu prijímateľa, platbu viete poslať na email alebo na telefónne číslo a je okamžite spracovaná. My sme to napríklad využili pri kupovaní barových stoličiek z Marketplacu. Hotovosť sme doma vtedy nemali a neskutočne lialo, takže sme fakt netúžili ísť do bankomatu. Stačilo naťukať emailovú adresu predávajúceho a tadá, za pár sekúnd bola platba uňho.

K tomuto bodu priliepam ešte jedno malé významné plus: Kanada funguje do veľkej miery bezhotovostne. Na hlavnom štadióne Ottawy dokonca už hotovosť neakceptujú vôbec a pri kupovaní lístkov vás upozornia, že celé Canadian Tire Centre je bezhotovostnou zónou a máte si priniesť kartu. Pár dní dozadu sme tiež chceli zaplatiť hotovosťou za nákup vo Farm Boyovi ( ontárijské Yeme bez väzieb na oligarchov). Pani pokladníčka sa nám trikrát ospravedlnila, že fakt sa nedá, že ona hotovosť momentálne nemá žiadnu. Wow.

Preferencia bezkontaktných platieb úzko súvisí s credit score (áno, sľubujem, že o týždeň už o tom napíšem). Jednoducho povedané, ak používate platobné karty, CRA (kanadská finančná správa) vie vyhodnotiť, či robíte podozrivé finančné transakcie. Úplný opak doby kešu na Slovensku.

Komentár k tomuto nepotrebujete.

6. Inkluzívnosť

Vďakabohu sa nás netýka téma invalidného vozíka ani kočíka. Zažila som však chorého člena rodiny, ktorého sme potrebovali premiestňovať vozíkom a bola to pre nás konečná. V bytovke bol pri každom vchode aspoň jeden schod. Keď sme sa už aj nejako prebojovali von, tak sme sa zasa museli vyporiadať s kadejakými krivoľakými chodníkmi a vysokými obrubníkmi. Tie robia problém aj rodičom s detskými kočíkmi, chodcom o barliach a vlastne komukoľvek s odchýlkou od bežnej mobility.

Na živote v Kanade je krásne, že spoločnosť je naozaj inkluzívna. Vďaka tomu sa všade stretnete s automatickými dverami. Tie sú vybavené buď tlačidlom alebo senzorom pohybu vo výške cca invalidného vozíka, takže namiesto stlačenia kľučky alebo ťahania madla sa automaticky otvoria samé a zavrú sa, až keď nimi prejdete. Perfektná vychytávka aj keď práve nesiete nákup z auta a vlastne vždy keď máte plné ruky. Foxi ešte zatiaľ tento koncept úplne nepochopila a už párkrát nimi dostala po čumáku, but we are getting there :)

K inkluzivite zdravotne znevýhodnených ľudí - minimálne v Ottawe a Toronte (ale predpokladám, že to platí pre všetky veľké mestá) premáva Paratranspo. Sú to malé autobusíky špeciálne prispôsobené na prepravu ľudí vo vozíkoch. Každý z nich má individuálnu trasu podľa požiadaviek konkrétnych cestujúcich, čo sa v ňom vezú. Čiže ak pán na vozíčku chodí každý deň na ôsmu do práce, tak mu každý deň pred dom autobus pristavia, šofér mu pomôže nastúpiť a potom mu pomôže bezpečne vystúpiť v jeho cieli. To isté sa zopakuje poobede. Okrem MHD pre hendikepovaných občanov tu premávajú ešte aj Parataxi, čiže taxíky pre imobilných.

Koľko ľudí u nás je uväznených doma, lebo sa nevedia dostať ani pred svoju vlastnú bytovku? Čítali ste (alebo zažili) ako pristupuje ZSSK k cestujúcim na vozíkoch? Reality check napríklad tu.

7. Politická kultúra

Politika má byť čo? Nudná. Bez škandálov.

Kanada zažila minulý týždeň federálne voľby. V rámci zorientovania sa v novom politickom priestore sme si pustili doma predvolebnú diskusiu 4 hlavných kandidátov na premiéra. Tá vyzerala asi takto:

Konzervatívna strana: Po 4 liberálnych volebných obdobiach si nemôžeme dovoliť ďalšiu liberálnu vládu.

Liberálna strana: Trump je najväčšou hrozbou pre Kanadu a urobíme všetko preto, aby sme krajinu ochránili.

Nová demokratická strana: Páčia sa nám názory liberálnej strany, ale vieme ich pre občanov tejto krajiny ešte vylepšiť.

Bloc Québécois": Bla bla bla. Qu'est-ce qui se passe? Bla. Bla. Quebec? Bla.

A ani sa tam nikto nevykydol zo stoličky, ale možno to bolo tým, že stáli :)

A čo sa týka volieb samotných? Najväčším škandálom bolo, že strana NDP stratila 2/3 kresiel a prorokovaný budúci konzervatívny premiér Pierre Poilievre prehral vo svojom vlastnom okrsku proti politickému zelenáčovi. Žiadne doťahovanie sa cez média, kto koľko peňazí nalial načierno do kampane.

8. Legálna marihuana

K tomu len toľko, že pokiaľ žijeme v krajine s legálnym alkoholom,nie je dôvod na ilegalizáciu marihuany. A už vôbec nie na vytváranie konopných väzňov za vyrábanie konopných mastí. Samozrejme, s trestom vyšším ako za vraždu.

9. Odbáčanie doprava na červenú

Určite spadá do kategórie lifehack. Všetci vodiči to poznajú - sedíte v aute na veľkej križovatke, vaším smerom nič nejde, ale aj tak ísť nemôžete. Červená na semafore nepustí. Tu to funguje tak, že pokiaľ to značka vyslovene nezakazuje, doprava odbočiť na červenú môžete. Musíte samozrejme skontrolovať, či máte voľný pruh, ale ak nejdú ani autá ani chodci - nech sa páči, cesta je vaša. Hneď je doprava rýchlejšia.

Značka zakazujúca odbáčanie doprava na červenú - nič sa nedá robiť, v tomto prípade musíme čakať spolu s truckom pred nami na zelenú.

10. NAOZAJ veľké parkovacie miesta a jazdné pruhy

Kto nemá truck, ten nie je správny Kanaďan! Teraz samozrejme srandujem a škaredo stereotypizujem, ale viete ako sa vraví - za každým vtipom je kúsok pravdy. Trucky sú tu proste thing. Či je to F-150, Chevy Silverado alebo GMC Sierra, trucky sú jednoducho veľmi obľúbené typy vozidiel a sú všade. Potvrdzujú to aj oficiálne štatistiky, ktoré si môžete pozrieť TU. Zhodou náhod mám práve z okna pracovne, kde tento článok píšem, výhľad na kanadský štatistický úrad :)

Keď už raz takúto obludu vlastníte, tak si chcete byť fakt istý, že ju aj zaparkujete, že? Nie je problém. Parkovacie miesta, a vlastne aj cesty ako také, sú prispôsobené tak, aby bez problémov títo drobci zaparkovali takmer všade a kľudne aj vedľa seba. Schválne píšem takmer, pretože tu a tam nájdete parkovacie miesto (veľké ako klasické miesto v Európe) s označením Small Car. K cestám iba toľko, že priemerná cesta tu vyzerá ako slovenská diaľnica (..ten kúsok, čo je náhodou aj postavený).

No a ak neviete parkovať ako ja, je to dream came true. Naozaj.

…and thousand little things

Máme tu kopec malých každodenných radostí, čo si síce nezaslúžili celý odsek, ale určite ich chceme spomenúť aspoň takto:

• ľudia sú tu proste chill - či ste chlap s modrými vlasmi v šatách alebo vám visí von brucho z gatí, nikoho to tu nezaujíma a ani sa nad tým nepozastaví;

• zvieratká everywhere - ešte raz: bývame v širšom centre mesta a zatiaľ sme tu stretli kanadské husy, veveričky, zajacov, mývalov a fretku;

• diaľnice zadarmo - až na pár spoplatnených výnimiek;

• školské autobusy - nerobíte taxikára vlastným deckám;

• televízne reklamy - všetky sú vtipné a samozrejme plné hokejistov alebo kanadských celebrít. Moja momentálne najobľúbenejšia je s Keanu Reevesom a tučniačikom

• Tim Bits a veľmi lacná káva- keď ich miluješ, nie je čo riešiť :)