O kanadskej zime

Hovorí sa, že v živote sú iba dve istoty - dane a smrť. Ak ste nový imigrant v Kanade, môžete ešte medzi tieto istoty doplniť tretiu, a tou je otázka: ,,A zimu si tu už zažil?”. Ak áno, vaša kredibilita ide okamžite hore. Ak nie, čaká vás iba veľavýznamný pohľad v zmysle však počkaj !

Všetci, ale že naozaj všetci sa predháňali, kto nás vystraší viac.

,,Bude tu -30 v januári, veď však uvidíte!”

,,Snehu bude vyše hlavy!"

,,.. a na Slovensku máte vôbec zimu? Videli ste už sneh?” Toto konkrétne nám prišlo náramne vtipné, chápali sme síce, že to vychádza zo skúsenosti s imigrantami z exotických krajín, ale Slovensko zasa také exotické nie je :)

Tak sme sa teda dočkali a podaváme správu o zime :)

Fakt číslo 1.

Zima tu je iná. V prvom rade dlhšia. V tom druhom tuhšia.

Prvý sniežik prišiel už v polovici novembra

Tu nás môžete vidieť vysmiatych 30.11. kedy bolo prvé naozaj silné sneženie. Obaja sme sa vrátili do našich detských čias, kedy ešte bola zima na Slovensku biela. Foxinka sa samozrejme hneď zmenila na snežnú líšku.

Ako sa začal november preklápať do decembra, pochopili sme, že niečo na tých rečiach predsa len bude

Takýto pohľad na náš wallpad (forma meteostanice) sa veľmi rýchlo stal bežnou súčasťou nášho dňa.

Prvá cesta do práce pri -22 si zaslúži selfie

Tá kopa snehu za mnou? Žiaden optický klam, počas zimy sú všade a merajú kľudne aj 3 - 4 metre.

Čím krajší a slnečnejší výhľad z našej kuchyne, tým viacej vonku mrzneme.

Inak, pod mostom je kompletne zamrznutá rieka Ottawa spolu s vodnou elektrárňou a vodopádmi Chaudiere Falls.

Toto sú v lete bežné lavičky.

Prišiel na Slovákov mráz :D

Akí sme boli hustí, tak sa všetky varovania nakoniec splnili a zažili sme tu dni s pocitovou teplotou - 30 až - 32 stupňov. Táto fotka vznikla presne v jedno také januárové ráno.

Nebolo ich však veľa a veľmi rýchlo sa naučíte do takéhoto počasia obliekať (a ešte rýchlejšie si na chlad všeobecne zvyknete). Nikto za veľkou mlákou nám to nechcel veriť, a podľa mňa mi doteraz neveríte, ale po týždni si už zvyknete na nový normál (spustila som vám teraz koronové PTSD? :)) Za mňa osobne bol najvačsí problém pri týchto mrazoch extrémne slzenie očí a vzduch tak ľadový, že po prvom nádychu ma z neho rozbolel nos zvnútra. Čo bol inak výborný poznávací znak, akonáhle ma bolel vonku nos, vedela som, že je minimálne -25.

Fakt číslo 2.

Odpratávanie snehu a vybavenie okolo je tu veľmi seriózny big business.

Mesto Ottawa zodpovedá za zimnú údržbu 12 750 kilometrov ciest, 2 600 kilometrov chodníkov a 60 kilometrov zimných cyklistických trás. Na to všetko je v tohtoročnom rozpočte vyhradených  šialených 103 miliónov dolárov. Miestne ulice odpratáva technika, s ktorou sme sa na Slovensku fakt nikdy nestretli. Keby ste náhodou mali pocit, že bežný F150 truck je malý, skúste si ho predstaviť ešte s namontovaným pluhom. No a králi snežných ciest cestu nielen odhŕňajú, ale rovno aj posýpajú.

Počas zimnej sezóny sa pravidelne popri obrubníkoch ciest zjavia výstražné ceduľky so zákazom parkovania počas určitých nocí. Každý správny Ottawčan vie, že tieto papieričky treba poslúchať, lebo inak si bude auto hľadať v niektorej odťahovke.  V naplánovaných intervaloch totiž príde čas snežných fréz. Každá je doprevádzaná kolónou nákladných aút, kam rovno na korbu padá sneh, a ten sa následne odváža na snežnú skládku.

Snežnú skládku? Áno, dobre čítate. V Ottawe ich je niekoľko, a jedna z najväčších sa nachádza na Clyde Avenue. Ja viem, že sa vám nechce, ale do videa sa oplatí aspoň nakuknúť. Množstvo snehu uskladnené každú zimu je dostatočné na to, aby tam mohla byť vydaná lavínová výstraha.

Lavíny, chápete?

Bohužiaľ, kde je veľa snehu a ľadu, tam je aj veľa soli. A prisámbohu, že najviac solená časť Ottawy je tá, kde bývame. Pravdepodobne za to do veľkej miery môže obrovský vládny kampus cez cestu od nás. Žiadne ministerstvo nechce, aby si úradnici polámali po ceste do kancelárie nohy, a tak solia stále a veľa.

Jeej pre úradnikov, veľké fňuk pre nás, hlavne pre Foxi. Shiba - neshiba, tvrdohlavá či nie, nemala ani ona, ani my, na výber a museli sme jej kúpiť zimnú výbavičku. Rozumejte, zimné papučky. Za 4 kúsky látky, čo vyzerajú ako odstrihnuté palce z lyžiarskych rukavíc sme zaplatili toľko, čo za Adidas tenisky.

Samozrejme, okoloidúcim pripadá v nich neodolateľne rozkošná. Všetci majú pocit, že je to malý plyšáčik v topánočkach, a pri tom je to krvilačný vrah krtkov a myší. Len to nám nikto nechce veriť :)

Nebolo väčšej radosti, ako keď sme sa dostali mimo solených chodníkov a papučky mohli ísť dolu.

Snežná líška v akcii :) V pozadí je pod snehom skrytá kompletne zamrznutá rieka Ottawa.

Fakt číslo 3.

Kanaďania si vedia zimu užiť. Veľmi dobre vedia, že kľúčom na prežitie je nájsť si niečo, čo prináša radosť. Bez toho bude zima presne rovnako dlhá, akurát budú iba nasranejší.

A že tu toho je!

Hádam úplne najslávnejšou atrakciou v Ottawe vôbec je Rideau Canal Skateway. Najdlhšia prírodná korčuliarska trasa na svete a mohli ste ju vidieť aj v predpovedi počasia na slovenskej  JOJke. V celej dĺžke meria 7,8 kilometra jedným smerom a tiahne sa pitoreskným centrom Ottawy od obchodného centra Rideau až po Dow´s Lake. A áno, v zime takto na korčuliach ľudia dochádzajú do práce alebo do školy.

Because why not?

Keď sme v januári 2025 smutne sedeli v Hviezdoslavove nad hacknutým katastrom (aj také bolo, pamätáte?), toto bola jedna z vecí, čo nás škrela hádam najviac. Po historicky najhoršej zimnej sezóne 23/24 (kanál nebol kvôli teplému počasiu otvorený ani jeden deň) bola minuloročná sezóna mimoriadne dobrá a my sme ju zmeškali! To sme ešte nevedeli, že 25/26 bude sezóna za odmenu a vykorčuľujeme sa do sýtosti :)

Kanál bol prvýkrat otvorený v roku 1970

A to asi takým štýlom, že šak tu ide plytký kanál stredom mesta a zamŕza, tak čo sa budeme. Ani miestni poslanci, ktorí túto iniciatívu naštartovali, nerátali s takou veľkou odozvou. Už prvú sezónu tam mali niekoľko stotisíc korčuliarov.

O 50 rokov neskôr je korčuľovanie na kanáli neodmysliteľnou súčasťou zimnej Ottawy a priemerne ho za sezónu navštívi viac ako milión návštevníkov. Priemerná sezóna trvá 50 dní, najdlhšia mala až 90 a tohtoročná bola mierne nadpriemerná s 56 dňami. Otvárali sme ju na Silvestra a zatvárali 4.marca.

Základnou podmienkou na otvorenie kanála musí byť kontinuálny mráz aspoň -10 aspoň 10 dní za sebou, aby sa vytvoril bezpečne hrubý ľad.

Spálené kalórie treba doplniť v stánku Beaver Tails🦫sladkou mňamkou (vyprážaným cestom so sladkou posýpkou podľa vlastného výberu v tvare bobrieho chvosta, preto to meno). Chutí to oveľa lepšie, ako znie.

Spomínala som už, že kanál je zadarmo? Beaver Tails si síce musíte kúpiť za svoje, ale inak celá infraštruktúra ako toalety, oddychové zóny alebo prezliekárne sú bezplatné a pravidelne udržiavané. Na kanál môžete ísť 24/7, akurát treba dávať pozor, aby vás neprešla rolba s údržbarským tímom :) pretože mesto sa o túto svoju pýchu náležite stará a pravidelne je udržiavaný veľkou a ťažkou technikou.

S tým im pomáha aj najväčšia rolba na svete vôbec, na ktorú má správca mimochodom patent.

A keď sa vám nechce ísť do centra na kanál, sú tu ešte komunitné klziská.

S príchodom zimy sa začnú objavovať hlavne pri centrách voľného času alebo v parkoch. Spolu ich je v Ottawe až 282. To najbližšie ku nám sme mali ani nie 5 minút pešo a často sme o ľad museli súperiť s miestnou škôlkou a amatérskymi hokejistami :D Ku klzisku totiž patria aj bránky a puky, a tak nie je problém si zahrať hokej :)

A kto si potrpí na eňo ňuňo ľad, môže ešte využiť jedno zo 4 vonkajších klzísk s chladeným povrchom.

To všetko zadarmo.

Najlepšie fitko?

Predsa odpratávať sneh!

Okrem korčuľovania sa ešte obrovskej obľube tešia aj bežky.

16 kilometrová bežkárska trasa Kichi Sibi (v indiánskom jazyku Anishinaabe to znamená veľká rieka) sa tiahne popri nábreží rieky Ottawa od centra mesta až do mestskej časti Westboro.

No komu by sa nechcelo bežkovať pri takomto výhľade.

Zimná atmosféra na trati.

...a samozrejme, že je pravidelne udržiavaná a bez poplatku.

Že Ottawčania si k zime cestu našli a veľmi ju ľúbia potvrdzuje aj zimný festival Winterlude každoročne organizovaný na pomedzí januára a februára. Z nejakého nepochopiteľného dôvodu sme to tento rok nedali ( okej, akurát vtedy udreli tie najhoršie mrazy), čiže zatiaľ nemôžeme hovoriť z vlastnej skúsenosti. Winterlude ponúka všetky zimné radovánky, čo vám napadnú - súťaže o najkrajšiu ľadovú sochu, snow tubing (šmýkanie sa na nafukovačkách), cold jógu, výstavy v múzeach s Inuitskou témou, rôzne workshopy, food festivaly a remeselné trhy…..

A za odmenu nasleduje po krutej zime javorová sezóna

Kanada neostáva svojej prezývke krajina javorového listu nič dlžná. Od druhej polovice februára sa postupne otvárajú sugar shacks ( v preklade doslova cukrová chalúpka), kde sa varí čerstvý javorový sirup a vyrábajú všetky dobré maškrtky. Sugar shack na obrázku sa nachádza v Omega parku, o ktorom som písala TU.

Fakt číslo 4.

Predpoveď počasia je v zime náš najlepší kamarát. Nie je nič výnimočné, že od rána do večera sa teplota kľudne zmení aj o 20 stupňov, či plusovým či mínusovým smerom.

Už dávno som nič výstižnejšie nevidela :)

Weather Network je moja najčastejšie zobrazovaná záložka v prehliadači, ak by ste chceli vedieť. A čudujete sa mi? Pri všetkých tých výstrahach o extrémnom počasí si aj krátku 20 minútovú prechádzku so psom treba dobre naplánovať.

Inak, graf vľavo bol zverejnený začiatkom minulého týždňa, keď sme na 3 dni odložili naše najteplejšie oblečenie a Foxinine bačkorky. Ani sme sa nestihli naivne rozcítiť, že jar prišla, a tento článok píšem 15. marca s obrovskou snežnou fujavicou za oknom.

Zima v Kanade nás naučila niekoľko podstatných vecí. Napríklad, netreba kukať na reálnu teplotu, ale pocitovú. Verte mi, lepšie mať -20 a bezvetrie ako -5 s vetrom. A o tom presne pocitová teplota je. Ako sa cítia živé tvory, keď sú vonku.
Veľa z vás nám písalo, že ako môžeme také mrazy vydržať. Za nás je určite základ PORIADNA zimná bunda (moja je do - 30 stupňov, do cca -22 som pod ňu ani nenosila sveter) a PORIADNE zimné topánky (obaja máme do -30 stupňov, pričom Miškova značka vyrába veci pre polárne expedície). Treba určite podotknúť, že výber kvalitného zimného oblečenia je tu neporovateľne lepší a väčší, lebo veď na čo by bežné obchody na Slovensku držali oblečenie na polárne expedície. Preto, ak tu niekto náhodou zvažuje relokáciu do Kanady, zabudnite na snehule z Deichmannu. Zimné veci si nakúpite tu. Lacnejšie a lepšie. Len to nerobte na poslednú chvíľu ako my :)

Okrem toho je veľmi dôležitá starostlivosť o pleť a pokožku ako takú, lebo tu naozaj trpí. Stačilo mi sa raz nenatrieť a už som bola vysušená ako slivka.

Ja osobne som odhalila, že vlastné hranice komfortu mám niekde okolo -25. Keďže máme psa, musím sa odhodlať ísť vonku aj keď je chladnejšie, ale už mi je všeobecne nepohodlne, hlavne kvoli očiam a nosu, ako som písala vyššie. Ktovie, možno si najbližšie roky dokúpime do výbavy aj kukly :D

Posledným, ale o to špecifickejším fenoménom, s ktorým sme sa predtým nemali veľmi kde stretnúť, je ešte mrznúci dážď. Znie to možno nevinne, ale je to sakra nebezpečný prúser.

Čo sme si odlomili z balkónového zábradlia

Všetci poznáme také to dušičkové počasie, keď sú často hmly a námraza. Už to je naprd, že? Mrznúci dážd, obzvlášť ak je vydaná výstraha, je ešte oveľa oveľa horší. Všetko, čo je vonku sa za pár hodín doslova obalí ľadom - či sú to chodníky, cesty, elektrické káble,autá, stromy, tráva…Často dochádza k vážnym výpadkom elektriny a dokonca ani lietadlá vtedy nemajú povolené pristávať.

Proste, keď sa pozriete von, a nevidíte nikoho behať ani bežkovať, tak VTEDY je zlé počasie pre Kanaďanov.

Sranda je, že presne počas takejto výstrahy sme sem pred rokom prišli. Toto bolo naše prvé ráno v Ottawe, kedy sme ešte iba prespávali v AirBnB a nemali sme kryté parkovanie.

Napriek všetkým týmto extrémom by sme Ottawskú zimu už nemenili

Po niekoľkých rokoch sa mi podarilo stráviť zimné mesiace bez sezónnej depresie. Pričom až tu mi to tak nejak docvaklo - vôbec sa nedá porovnávať naozajstná, chladná zima so snehom s tými hnusnými vlhkými zimami čo sme začali mávať na Slovensku.

Nie nie, radšej tu budem mrznúť a trikrát denne obúvať psa na prechádzku ako sa pol roka brodiť polozmrznutým bahnom a zhnitou trávou.

…ale priznám bez mučenia, už by som prijala jar. 15ho marca ozaj nepotrebujem víchricu, ďakujem.

..a jedna bonusová na záver. Naše prvé kanadské Vianoce 🎄. S veľmi moderným stromčekom, podotýkam! Dúfam, že ste ho náležite ocenili.