O tom, prečo sme tam, kde sme

Ako vravieval zosnulý pán doktor Droba, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vás tento článok podráždi. Čo už.

Aj keď som časté otázky k nášmu odchodu načrtla v úvodnom článku, zatiaľ sme nevysvetlili prečo sme tam, kde sme. Čiže prečo sme práve v Kanade a zo všetkých miest práve v Ottawe. Sľubujem, že je za tým logika a nebol to náhodný výber, čiže tento článok nie je clickbait :). 

Predtým sa mi však žiada trošku sa vrátiť k domovine. Všetci sa nás pýtali kam ideme, málokto sa opýtal prečo ideme preč a takmer nikto nám nepovedal, že máme ostať. Aj to je vizitka krajiny.

Tu je krátke vymenovanie udalostí prvého štvrťroku 2025 na Slovensku: kataster vyradený z prevádzky na 4 mesiace, zvýšenie DPH na 23 percent, transakčná daň, epidémia slintačky a krívačky. Kopec vecí som iste zmeškala, keďže mi DenníkN už vypol predplatné a žijem si tu v sladkej nevedomosti a časovom posune 6 hodín. O tom, že sa na inkubátory pre choré deti skladáme cez satirickú stránku na Facebooku tu v Kanade radšej ani nehovorím. Párkrát som sa už ale snažila vysvetliť transakčnú daň, zatiaľ sa nenašiel nikto, čo by to zvládol spracovať.

Keď raz budem mať clivejšiu náladu a pár pohárov vína v sebe, tak sa tu opustím poriadne, nateraz ste však toho ušetrení. Ako sme teda uvažovali pri výbere novej krajiny na život?

Kritérium č.1: Úradný jazyk

Ak je jedna podmienka, cez ktorú náš vlak fakt nejede, je to jazyk. V hľadáčiku sme mali len krajiny, kde je angličtina úradným jazykom. Áno, všetci čo sme absolvovali zemepis aspoň do siedmej triedy vieme, že v Škandinávii je vysoká životná úroveň a dohovoríte sa po anglicky. Tu ale narazíme na fakt, že ozajstná integrácia do spoločnosti hocikde na svete rovná sa miestny jazyk. O potencionálnom občianstve  novej domoviny ani nehovoriac, vtedy je znalosť jazyka naozaj nevyhnutná.

Keďže ani jednému sa nám nechcelo do fínčiny ani dánčiny, ostali nám na výber len anglicky hovoriace krajiny. Ak tieto pretriedite ešte cez exotický filter (vypadnú destinácie ako Nigéria alebo India), plus mínus by ste mali dostať tento zoznam: UK, USA, Írsko, Austrália, Nový Zéland, Malta a Kanada.

Kritérium č.2: Životná úroveň

Boli časy, keď každý chcel žiť americký sen. On ešte asi stále niekde prežíva, len okruh tých, čo naň dosiahnu, je čím ďalej tým menší. Skutočná ,,Amerika” pre mnohých znamená nedostupné školstvo a zdravotníctvo, závislosť na opiátoch, zbrane, potreba mať niekoľko prác na uživenie rodiny a podobne. Trump, ktorý riadi krajinu podľa toho, či ráno vstal z postele hore riťou tiež ničomu nepomáha.

Škrtáme teda Spojené štáty a ostáva nám: UK, Írsko, Austrália, Nový Zéland, Malta a Kanada.

Kritérium č.3: Vízová politika

Nuž a tuto v tomto bode masívne padá kosa na kameň. Keď aj dáme bokom kadejaké vraždené potvorky a odľahľosť krajiny všeobecne, Austrália je známa prísnou vízovou politikou. To isté platí aj pre Nový Zéland. Samozrejme, kto veľmi hľadá, ten cestu nájde. Otázka je, koľko to bude stáť nervov a peňazí.

Záleží aj na vašom backgrounde, špecialistov treba všade, takže ak robíte nejakú veľmi niche vec, prípadne ste génius v zácviku, tak dvere budete mať otvorené. Vo všeobecnosti ale platí, že mimo krátkodobých víz je to pre bežného Slováka veľmi náročné.

Tí, čo ste za posledných pár rokov aspoň raz otvorili noviny, ste sa asi dočítali o Brexite. Pokiaľ ste v UK nežili už predtým, alebo aspoň tam neštudovali, a chcete tam emigrovať, musíte už prejsť vízovým procesom aj keď ste občanom Európskej únie. Tak dík, neprosím. Popravde som rozmýšľala, či UK vyhodím ešte v predošlom bode, lebo tiež to nie je bohviečo, ale myslím, že podstatnejším faktorom je práve vízový proces.

Ostáva nám teda: Írsko, Malta a Kanada.

Kritérium č.4: Dostupnosť bývania

V Írsku som nikdy osobne nebola, súdim teda na základe nášho prieskumu a rozhovorov s ľudmi, čo tam žili: Írsko je paráda. ALE. Dostupnosť bývania je nula celá nula celá nula do… Kto nechápe kultúrnu narážku, kliká sem, ostatní čítajú rovno ďalej. Po vyššie spomenutom brexite sa, logicky, práve sem presťahovalo veľa Britov.

Jasné, dá sa to obísť napríklad remote pozíciami a chutným domčekom na smaragdovozelenom írskom vidieku. Trošku blbý plán, keď pracujete v HR a nebaví vás recruitment. Ono, ja by som aj išla pracovať manuálne, ale čo zo mňa, keď neviem ani papier rovno odstrihnúť :) ?

Ostáva nám: Malta a Kanada

Neviem či by ste našli dve odlišnejšie krajiny. Malta je maličký šuter kúsok od afrického pobrežia. Z jedného konca na druhý ju prejdete autom možno za hodinu ( aj to preto, lebo stojíte v zápchach). Z kultúrneho hľadiska je super atraktívna, keďže sa tu mieša pôvodná semitská kultúra s donesenou anglickou a talianskou. Je v Európskej únii. Doslova zbalím kufor, zoberem psa a muža pod pazuchu a idem.

Ale. Veľa ľudí na malom priestore = vysoká hustota zaľudnenia. Minimum zelených plôch. Rovnako ako v Írsku môžem ísť žiť na vidiek, v tomto prípade druhý ostrov Gozo, ale zasa narazím na problém s prácou. Ideálna teplota pre mňa na život je taká, kde mám dlhé nohavice a tričko. Čiže..22 stupňov? Na Malte v lete nehrozí. Šoféruje sa tam vľavo. Tiež neviem, či je to pre mňa dobrý experiment, keď ledva rozoznám ľavú a pravú stranu.

Oproti tomu je Kanada druhá najväčšia krajina na svete. Žije tu biednych 41 miliónov ľudí. A kto ju zaľudní, ak nie imigranti? Áno, musíte sa sem nejako dopracovať. Ešteže existuje vyše 200 rôznych vízových programov. Úradné jazyky sú angličtina a francúzština. Bývanie mimo top miest je stále ešte dostupné. Kanada nám spĺňa všetky štyri stanovené kritéria.

Je to zem zasnúbená, kde sa všetci ohadzujú peniazmi a nevedia čo od rozkoše? Rozhodne nie. Veľa Kanaďanov, s ktorými sme sa doteraz rozprávali, je veľmi rozčarovaných a znechutených zo súčasného stavu vecí verejných. Verím im. Youtube je plný videí ľudí závislých na fentanyle ako sa potácajú Vancouvrom. Alebo ľudí čo žijú v autách, lebo si nemôžu dovoliť platiť stále sa zvyšujúci nájom. Ľudí čo utekajú z Toronta, lebo sa nevedia uživiť. V downtowne Ottawy som skoro šľapla na bezdomovca spiaceho v strede chodníka. Na Slovensku toto zatiaľ nevidno.

Nuž krajina by aj bola, ktoré mesto si ale vybrať? Rýchlokurz o mestách v Kanade začína té-raz!

Vancouver (Britská Kolumbia) - nádherné mesto medzi Pacifickým oceánom a horami. Vo voľnom čase sa môžete prechádzať pod palmami alebo vyraziť do dychberúcej prírody. Taktiež najdrahšie miesto na život v Kanade. Housing crisis a fentanyl sú tu najskloňovanejšie výrazy vo verejnom priestore.

Edmonton & Calgary (Alberta) - Alberta je vďaka rope najbohatšia provincia celej krajiny. Zároveň je to aj najkonzervatívnejšia časť. Pripomína vám to niečo? Žeby Texas? Konzervatívcov sme mali plné zuby už na Slovensku.

Calgary je najslnečnejším mestom Kanady a 300 dní do roka je tu slnečno. To znie dobre, že? Len taký detail, v zime je vďaka suchému podnebiu - 30 stupňov a v lete masívne lesné požiare. Do mixu ešte prihoďme časté krupobitia, neexistujúcu MHD a máme vystaráno.

Edmonton - platí to isté čo pre Calgary, akurát je tu ešte chladnejšie a ťažšie sa sem dostať z Európy. Navyše všetko sa tu točí okolo ropného priemyslu. Veď aj miestny NHL tím sa volá Edmonton Oilers.

Ani jeden z nás nie je traktorista, takže provincie Saskatchewan a Manitobu škrtáme.

Toronto (Ontário) - zatvorte na chvíľu oči a predstavte si New York z filmov. Máte? Tadá, mám pre vás prekvapenie - často sú newyorské filmy či seriály točené práve v Toronte, len to filmári nepriznajú :) Dobrým príkladom je Suits. Keď sme tam kedysi dávno boli na walking tour, sprievodkyňa zhrnula Toronto lakonicky do jednej vety: ,,V tomto meste sú len banky, burzy a pivo.” Pre športových fanúšikov - je to jediné kanadské mesto s tímom v NHL, NBA aj MLB.

Vďaka silnému bankovému sektoru a burzám sa tu každý deň točia milióny dolárov. A zároveň milióny ľudí, čo má vplyv na nedostupnosť bývania a dopravnú situáciu. Práce je tu habadej, čo z toho keď nemám kde bývať a pol života strávim v dopravných zápchach. Neberte nás ale zle, Toronto Island a celkový vibe mesta je naša srdcovka a keď raz nebudeme vedieť čo s peniazmi, tak sa sem určite presťahujeme :)

Montreal (Quebec)- En français s’il vous plait! Predstavte si všetky škaredé vtipy o Francúzoch a preneste to do prostredia Severnej Ameriky. Fax je tu stále ešte štandardný spôsob komunikácie. Mesto je odkanalizované do rieky sv. Vavrinca.  Ďakujem, žumpu som mala v Hviezdoslavove a už si neprosím.

O severných teritóriach ani atlantických provicinciách toho veľa nevieme, tak nejdeme zbytočne mudrovať :) Ani jedno, ani druhé nie je úplne miesto pre newcomerov.

No a tí, čo ste došli sem, konečne zistíte, prečo sme v Ottawe. V Ottawe, o ktorej sa dočítate, že je to nudné mesto plné byrokratov. No práve presne preto! Veľa imigrantov vyberajúcich si nový domov, sa nad Ottawou ani len nezamyslí. Prstom na mape plynule prechádzajú z Montrealu do Toronta, prípadne pozerajú rovno Vancouver alebo Albertu. Bodka s nápisom Ottawa na hranici Ontária a Quebecu nikoho nezaujíma.

V praxi to znamená, že je tu oveľa dostupnejšie bývanie. Menej ľudí (aj keď stále hovoríme o miliónovom meste) a viacej práce. Väčšina vládnych jobov je dostupná iba pre občanov Kanady, lenže ak tu polovica obyvateľov mesta sedí na ministerstvách a úradoch, kto robí všetko to okolo? Ministerskí úradníci udržiavajú v chode celú krajinu, imigranti udržiavajú v chode Ottawu a jej obyvateľov. Navyše sa títo úradníci  od čias covidu zubami nechtami držia home officu, čo znamená rozumnú dopravnú situáciu na cestách. Ak nechcete ísť autom, môžete nasadnúť do niektorej z autobusových liniek MHD alebo do úplne nových LRT vlakov (obdoba metra). 

Navyše, v Ottawe je kopec zelene. My napríklad bývame cez cestu od vládnej štvrte a sotva by sme si ako psíčkari mohli priať lepšie miesto na život. Celá oblasť je verejnosti prístupná, je v nej kopec trávy a na prechádzkach nám robia spoločnosť veveričky, kanadské husy a svište. Omrzeli ma veveričky? Môžem si vybrať do ktorého dog parku pôjdem. Nechcem dog park? Páči sa, cez celé mesto ide promenáda popri rieke. Do najbližšieho národného parku to máme cez most 10 minút autom a v strede mesta je obrovská štátna experimentálna farma (voľne prístupná) a jazero, kde sa dá člnkovať.

Za tú chvíľku čo tu sme, som si ešte všimla jednu zaujímavú vec. Takmer každý, kto sa dal so mnou do reči a zistil, že sme tu noví, mi sám od seba začal hovoriť, aké je to úžasné miesto na život. Koľko ľudí to prirodzene spomenie v rozhovore na ulici v Bratislave? O Ottawe budem určite písať ešte omnoho viac, najprv si ju ale potrebujeme lepšie zažiť.

Skutočný problém, alebo skôr otázka ale je, kde máte laťku životnej úrovne? Tá naša prinesená zo Slovenska je dosť nízko :) Stále sa úplne v pohodičke môže stať, že takto o rok budeme znovu baliť kufre, lebo z kanadského sna bude nočná mora. Nič tomu nenasvedčuje, ale ktovie. Shit happens.

Previous
Previous

O živote v Kanade - časť prvá: Nezmysly

Next
Next

O kanadskom vodičáku…