O hľadaní práce časť prvá: Peťka

,,A čo tam budeš robiť?”
,,A kto na vás čaká?”
,,A máte vybavenú prácu?”

,,A šak o teba sa nebojím, ty si robotu hneď nájdeš.”

Téma práce bola pri našom odchode jednou z najhorúcejších. Nemám vám to za zlé, milí kamoši a čitatelia - veď vieme, že ľahšie sa plače v BMW, ako v autobuse. Bez stabilného zamestnania sa veru ťažko integruje do spoločnosti. No a veď nás poznáte, integrácia je pre nás základ :)

A konečne je to tu! Po roku (heej my vieme, trvalo nám to) sme konečne pripravení podať svedectvo o kanadskom trhu práce. Ako to teda s nami je ? Smažíme hranolky v Mekáči, zametáme na stavbe či sme ostali vo fachu?

Názor číslo 1: Musíš poslať 700 životopisov, aby si si našiel prácu.

Schválne, otvorte si teraz Reddit, naťukajte si tam job market in Canada a prečítajte si jedno, dve alebo aj tri fóra.

Hotovo? Chytila vás depka?

Internety sú plné toho, ako Kanada už nie je čo bývala. Ako je job market na prd. Ako sú ľudia roky nezamestnaní, posielajú 50 životopisov denne a napriek stovkám reakciií sa nedostanú ani len na pohovor. Tak začnú posielať životopisy do supermarketov, lenže trh je tak zlý, že ani tam ich nechcú.

Pamätám si, ako som počas najhoršej vlny epidémie Covidu čítala stĺpček istého novinára,  že svet ako sme ho poznali pred 2020, sa už nikdy nevráti. Že čo to má s pracovným trhom v Kanade? V roku 2020 sa hermeticky uzavreli všetky hranice a čakalo sa, čo bude. Čo je sakra problém, ak spravujete krajinu závislú od imigrácie ( príliš veľká krajina, príliš malo ľudí). A keď už bolo jasné, že globálny svet nedokáže fungovať v izolácii a či s vakcínami alebo bez nich, vláda  sa rozhodla imigračné procesy znovu nakopnúť a dohnať celý stratený rok.

Naraz.

Hej po bitke je každý generál, čiže teraz už všetci vidíme, že  nárazovo prijať 400 000 nových obyvateľov len za rok 2021 nebol najšťastnejší nápad. A keby len v roku 2021! Pre zaujímavosť uvádzam počet imigrantov  aj za nasledujúce roky:

• 2022 - 459 988

• 2023 - 433 842

• 2024 - 368 599

• 2025 - 326 204.

S pracovným trhom to zamávalo extrémne (a okrem toho to ešte aj zlomilo krk Justinovi Trudeaovi, dovtedy jednému z najobľúbenejších premiérov Kanady vôbec). Prečo? No jednoducho žijeme v kapitalistickej spoločnosti, čiže čo by ste niekomu platili napríklad 30 dolárov na hodinu, keď tu  lopatou prehadzujete ľudí, ktorí tú istú prácu spravia za 19 dolárov (minimálna mzda v Ontáriu je v čase písania článku 17,30 dolárov a k 1.októbru 2026 sa zvýši na 17,60)

Skrátka a jednoducho, všeobecný úzus v spoločnosti je, že na každú pozíciu je pretlak záujemcov, čo dáva samozrejme výhodu zamestnávateľom. A sme tam, kde sme začali - musíte poslať 700 životopisov, aby ste sa zamestnali. Ešte raz, toto je seriózne číslo, ktoré prezentovalo mnoho ľudí na niekoľkých Reddit fórach. Žiadne zveličovanie.

Skutočná fotka z trhu práce. V rade som vtedy strávila niekoľko hodín, aby som odovzdala 2 životopisy. Neskutočná strata času.

Takže teda, musíte?

Čo musíte urobiť, je zmieriť sa, že hľadanie práce v Kanade je práca sama o sebe. A teraz ozaj všetky srandy bokom. Na každú pracovnú pozíciu sa píše samostatný životopis. A samostatný sprievodný list. Aj so všetkými umelými inteligenciami a jazykovými modelmi vám jedna reakcia zaberie bez problémov hodinu až dve. A každý deň ich chcete poslať niekoľko.  Nie že si hodím do Profesie filter na plat, lokalitu a odvetvie a posielam jeden životopis za druhým. Nie nie, žiadne také (teda ak to s hľadaním práce myslíte vážne a chcete vyniknúť medzi tými 400 ďalšími uchádzačmi).

Máte odpracované roky a roky ako mzdový účtovník (payroll accountant), ale pozícia mzdového účtovníka, kam sa hlásite, vyžaduje 5 ročnú prax ako payroll technician? Bez úpravy neprejdete ani cez prvé sito, kedy váš životopis vyhodnocuje automatizovaný systém (applicant tracker system) alebo obľúbené AI. Zlaté pravidlo hovorí, že minimálne 80 percent vášho životopisu by sa malo zhodovať s popisom práce. Inak je vysoká šanca, že budete zamietnutí skôr ako sa na váš životopis vôbec pozrie ľudské oko. Na začiatku je celá táto predstava absolútne ohavná, ale sľubujem, že čím skôr túto pravdu príjmete, tým rýchlejšie sa dostavia výsledky.

Ak nie ste na našom blogu prvýkrat, viete, že pred odchodom som pracovala v rámci personalistiky. No,  čo vám budem hovoriť, je to mrcha odbor. Veľmi previazaný na danú krajinu , kultúru a zákony. Čiže sama za seba som do toho šla s tým, že určite dám HR šancu, ale ak to nepôjde, tak nebudem tlačiť na pílu a jednoducho sa zamestnám tam, kde bude o mňa záujem.

No a ľaľaho papľuha, ozvali sa mi doslova a do písmena z prvej reakcie, ktorú som len tak cvične poslala pomedzi záchvaty plaču z francúzštiny. Prijali ma? Kdeže (s najväčšou pravdepodobnosťou bol vtedy problém v mojich ročných vízach). Ale prešla som dvoma z troch kôl, čo bolo ďaleko ďaleko viac ako som si vôbec odvážila dúfať.  No a kým som si prácu našla, k prvému životopisu som ich musela prihodiť ešte 69 (nice). Niežeby to bolo málo, ale ako som písala vyššie, mrchavý odbor.

A koľko mi to vlastne trvalo? Len ťažko na to jednoznačne odpoviem, pretože prácu som si hľadala nárazovo. Tá prvú cvičnú reakciu som zaslala síce hneď v máji, ale rýchlo som pochopila,že kým nemáme trvalý pobyt, všetko ostatné musí počkať.  Nasledujúce životopisy som poslala až v auguste a reálne super vážne som sa prácou začala zaoberať na konci septembra ( ked sme konecne slavnostne dostali pozvanku na trvaly pobyt). A teda do svojej prvej kanadskej prace som nastúpila na konci novembra.

A áno, pracujem v HR :) . Pozícia je síce juniornejšia v porovnaní so Slovenskom, ale ostala som v odbore ( koniec koncov najskôr sa musím čo to naučiť o kanadskom pracovnom práve). V prepočte na eurá zarábam viac, a to nehovorím o tom, koľko mi ostane po zdanení ;).

Názor číslo 2: Bez networkingu sa nikam nedostaneš.

Networking, alebo budovanie profesionálnej siete kontaktov, na vás vyskočí ešte hádam aj zo záchoda. Choď von, zoznamuj sa, nadväzuj kontakty, pýtaj sa susedov, pýtaj sa ľudí, čo venčia vonku psa, či niekto nehľadá človeka v tvojom odbore. Že tých ľudí nepoznáte? No a čo, nikdy neviete, či ten cudzí človek, ktorého akurát otravujete nie je náhodou veľmi kamarátsky a nemá z vás pocit, že ho idete uniesť a predať na orgány. Choď na trhy práce, choď na konferencie a keď už nič iné, začni aspoň dobrovoľníčiť.  A nezabudni každý jeden prd spomenuť v CV-čku. Ktoré sa tu mimochodom volá resumé ty neokrôchkanec jeden!

Buduj si Linkedin, posielaj žiadosti o kontakty, pozývaj ľudí na neformálne stretnutia pri káve, ( idealne tých neznámych z Linkedinu čo sa zdajú byť cool ) kde sa vlastne nenápadne predávaj, ale nerob to okato.

Životopisy pchaj všade a každému. A nezabudni obťažovať každého jedného personalistu, na ktorého sa ti podarí získať kontakt. Lebo keď nepošleš ďakovný email do hodiny od interview, už sa ti v živote neozve. A preistotu sa pripomeň na druhý deň, že si stále nedostal odpoveď a kedy môžeš nastúpiť.

MUSÍŠ BYŤ PROAKTÍVNY! NEBUDEŠ TY, BUDE NIEKTO ĎALŠÍ Z TOHO MILIÓNA ĽUDÍ, S KTORÝMI SÚPERIŠ O MIESTO.

Všetko, čo som napísala vyššie, vám tu bude vtĺkané do hlavy ešte skôr ako vyschne toner na vašich vízach na prepážke na letisku. A nemalou mierou sa na tom podieľajú aj organizácie pre newcomerov (vrátane tej, o ktorej vám Miško porozpráva vo svojom článku) , ktoré túto taktiku slepo vyznávajú a doslova nútia newcomerov, aby obťažovali všetkých naokolo.

Možno zniem príliš tvrdo, ale v pracovnom živote som presne na druhej strane. A zhodou náhod sa často stretávam s newcomermi, väčšinou prichádzajúcimi z chudobnejších krajín. Sú dni, kedy máme dvoch-troch walkinov (ľudí, čo prinesú CV osobne), do toho mi niekoľkokrát zvoní telefón, že ale ja som posielal životopis, ako to že ste ma nezavolali na pohovor? A štvrtý email od jedného a toho istého človeka, že chce pre nás pracovať.

Presný opak Slovenska.

Ešte zaujímavejšie je, že aj samotní Kanaďania sú pri networkingu rozdelení na dva tábory. Stretli sme sa s názormi presne ako ten náš, že pošli životopis na zverejnenú ponuku a čakaj; a stretli sme sa s názormi, že je to absolútne normálna a bežná časť pracovného života. Veď ak náhodou prídem o prácu, čo urobím ako prvé? No oslovím moje kontakty. Veľmi to záleží aj od odvetvia, v ktorom chcete pracovať - všeobecne platí, čím špecializovanejšia a vyššia pozícia, tým je networking väčšou súčasťou job huntu a kariéry ako takej.

A aké má skúsenosti s networkingom druhá polovica autorského  tímu? Nuž Miško naozaj dostal svoju úplne prvú prácu v Kanade vďaka networkingu. Susedia mali v rodine niekoho, kto mal niekoho, kto hľadal niekoho …a vymenili si kontakty a naozaj z toho klapla zaujímavá práca na stavbe.  To všetko sa udialo ešte minulý rok v lete.

Akurát s takým  detailom, že dotyčný prekrútil všetko, čo sa dalo a využil našu neznalosť zákona. S papiermi sa akosi neponáhľal, a keď už konečne niečo na stavbu priniesol, tak to veru nebola pracovná zmluva, ale zmluva o poskytovaní služieb. A tak sa Miško, ani nevedel ako, po dvoch odpracovaných týždňoch stal živnostníkom :)

Naše jediné šťastie bolo, že miestne zákony o živnosti sú podstatne flexibilnejšie, a vďakabohu sme neporušili žiadne predpisy a ani podmienky našich pracovných víz. Stálo nás to však neskutočne veľa nervov a googlenia, či vlastne môže byť živnostník (independent contractor) alebo nie.

Pán šéf to potom zaklincoval mesačnou dovolenkou, o ktorej sa Miško dozvedel dva dni vopred, aj to potom čo sa opýtal na základe započutých telefonátov. A ako to na malých stavbách býva, bez šéfa sa proste nepracuje.  Takže mesiac bez príjmu. Samozrejme, že ho poslal do … a oznámil, že už nepríde. Veď bol predsa independentcontractor ;)

Čiže hej. Networking vám ešte nezaručí, že robota bude dobrá :) A nie je to ani jediná cesta, ako si v Kanade prácu nájsť. Myslite na to, keď vám to bude niekto búchať o hlavu.

HA, a teraz si predstavte, že pôvodný článok pokračoval ďalej ešte ďalších 10 strán.

Zdala sa vám táto časť nudná? Nebojte sa nič, Miškova časť bude ako Reflex: ľudia,príbehy, emócie.

Taaak veľa emócií!