O tunajšom zverinci

Áno, viem. Viacerí ste mi to pripomínali. KDE JE ČLÁNOK? Trošku som to flákala, trošku som sa potrebovala venovať iným témam a trošku sa tu dejú všelijaké dôležité veci. O tých mám ale dlhodobo rozpísané dlhšie články, na ktoré ešte nenastal čas :) Celé horúce leto sme objavovali ďalšie zákutia novej domoviny, a kto ma pozná, vie, že v horúčavach nefungujem. V každom prípade, po letnej pauze sa teraz vraciam s ľahkou a obľúbenou témou. Zvieratká. Kto by ich nemal rád, že?

Keďže sme zatiaľ skôr miestni objavitelia, nečakajte žiadne ľadové medvede ani soby, tie ešte majú v našom kanadskom príbehu čas, kým ich pôjdeme pozrieť. Budem sa teraz pre stálych čitateľov blogu opakovať, ale bývame v širšom centre Ottawy a napriek tomu som hádam nikdy toľko divých zvierat ešte nevidela. Vrátane Tatier, Karpát alebo Fatry. Ste zvedaví čo všetko tu stretávame? Pozrite si ďalej v článku. Všetky fotky a videá sme robili my dvaja.

1. Absolútne suverénnym víťazom našej pomyselnej zvieratkovskej ankety sú veveričky. Sú všade - na stromoch, na plotoch, v záhradách, na parkovisku, okolo vládneho kampusu, jednoducho naozaj všade. A to na ohromnú radosť našej Foxiny :) Tá síce vyzerá ako plyšáčik najplyšáčikovejší a bojí sa všetkého, vrátane PET fliaš, akonáhle však uvidí na prechádzke veveričku, koniec. Okamžite zapína lovecký mód. Veveričky nahradili krtkov z našej slovenskej záhrady. Oproti nim však majú jednu nepopierateľnú výhodu - vedia sa vyšplhať na stromy, čo sa Foxi zatiaľ nenaučila. A tak najbližšie k uloveniu nejakej bola, keď nám, zhodou náhod jedna spadla v podstate na hlavu pri rannej prechádzke. Keďže mi však pripadajú ako rozkošné zvieratká (narozdiel od krtkov v našom wimbledonskom trávniku), zasiahla som včas a tak sa Foxi ani tentokrát nedočkala veveričieho stejku.

Táto (veľmi očividne) veveričia dáma nám úplne ukážkovo zapózovala aj so svojím orieškom. A áno, tunajšie veveričky majú ešte jednu zvlášnosť. Skoro všetky sú čierne. Dokonca o nich vznikol aj krátky film. Zaujímavé je, že nikto vlastne presne nevie prečo. To, že sú čierne, samo o sebe vysvetľuje genetická mutácia melanizmus, čiže vlastne presný opak albinizmu. Prečo ich je ale práve v Ottawe a okolí toľko, a či za tým nie je ešte nejaká evolučná výhoda, známe zatiaľ nie je. Ktovie, možno Foxi na niečo príde, keď konečne nejakú uloví.

Na 10 čiernych veveričiek tu pripadá 1 sivá. No a na 10 sivých jedna klasická ryšavá.

2. Pozerali ste v sobotu ráno Disney rozprávky? Ja áno :) Chipa a Dala v životnej veľkosti som však stretla až tu. Chipmunkovia sú blízki príbuzní veveričiek, sú však oveľa menší a väčšinu času trávia na zemi, kde si aj robia nory.

Zásadná otázka. Chce ich Foxi zjesť? Áno.

3. Slávne kanadské husy a.k.a. Cobra Chickens. Jeden zo symbolov Kanady a predmet mnohých mnohých vtipných videí na internete. Majú totiž povesť veľmi teritoriálnych a agresívnych vtákov a neváhajú vám veľmi jasne dať najavo, kde presne ich teritórium začína. To sme si aspoň, po rokoch sledovania husích útokov na okoloidúcich na Youtube, mysleli. A prečo vlastne cobra? Lebo keď sa im nepáčite, tak budú na vás veľmi škaredo syčať, ako si môžete pozrieť napríklad TU.

V skutočnosti sme zistili, že sme im (ale iba trochu) krivdili. Agresívne na nás boli, iba keď sme išli so psom a chránili svoje húsatka. Inak nás majú, slušne povedané, na háku.

Vyjdete ráno z bytu a rovno takýto kŕdeľ. Inak, ako som vyššie písala, že majú na háku - nezriedka vídavam na prechádzkach, ako autá stoja a čakajú kým sa milosťhúsky uráčia presunúť z jednej strany cesty na druhú. Tí netrpezlivejší po nich trúbia, ale inak všetci rešpektujú, že bernikle bielobradé, ako sa odborne volajú, sú tu chránené. Na Slovensku by už dááávno boli s lokšami v pekáči.

Chce ich Foxi zjesť? Na začiatku áno, ale snažili sme sa ju hneď na ne privyknúť, keďže sú to fakt veľké vtáky a sú na každom rohu. Nehovoriac o tom, že kanadské husy nemajú vôbec pud sebazáchovy a bezproblémov skočia do býka alebo gorily. Teraz ich už ignoruje. Na fotke vyššie pekne spolu čakáme kým nás pustia na prechod :)

4. Asi náš najväčší favorit, pre Kanaďanov pliaga a škodca, pre nás chutné zvieratko. Medvedík čistotný alebo v skratke mýval, v miestnom slangu trash panada. Jedného sme videli kedysi dávno v Toronte a tak sme hneď po nasťahovaní čakali, že tu na nás vyskočia z každej diery. Dlho predlho sme žiadneho nestretli, aj keď nám všetci v okolí hovorili, koľko ich tu je a aké sú vypasené. Až jedného dňa sa nám konečne pošťastilo, a odvtedy nejakého stretávame viacmenej pravidelne.

Toto rozkošné strapaté stvorenie je ešte len mývalie bábätko. Syčalo na nás aspoň za tri husy. Zachytené pri pokuse o prison break z areálu štatistického úradu.

Najchutnejšia kantína? Veľkokapacitné kontajnery miestnych úradníkov. Čo je zároveň aj dôvod, prečo ich miestni neznášajú - pri vyžieraní smetiakov robia strašný bordel. Preto tu je základným vybavením domácnosti bear proof kontajner alebo aspoň protimývalie popruhy. Ak si ich na smetiak nedáte, môžete sa spoľahnúť, že si ráno nájdete odpadky po celej ulici. No, a čerešničkou na torte je, že často sú prenášačmi besnoty a ďalších ochorení či parazitov, čo im tiež nepridáva na popularite.

Pri tejto fotke by som rada dala do pozornosti 2 fakty. Prvým je veľkosť týchto šampiónov, hlavne toho rozliateho vzadu :D Druhým, že Foxi ich chce aj tak zjesť.

5. Pracovne toto zvieratko voláme bobor, aj keď ten naozajstný sa nám ešte stále úspešne vyhýba (stretávame ho jedine v logu obľubenej značky športového oblečenia Roots). Správne sa jedná o groundhoga alebo po slovensky svišťa. V okolí máme zrejme celkom slušnú kolóniu, lebo ich vídavame pravidelne - odpoveď asi môžeme hľadať v dvoch komunitných záhradach v blízkom okolí, kde si svištíky prídu na svoje.

Video bolo natočené priamo pred našou bytovkou.

Ako vidíte, je to celkom urastený hlodavec. Chce ho Foxi zjesť? Odpoveď nájdete vo videu vyššie.

6. S príchodom jari sa nám v blízkych kríkoch začali rodiť takéto absolútne rozkošné zajačiky. Tie sú náhodou Foxine povedomé aj zo Slovenska, takže lovecký inštinkt u nej nakopáva okamžite. Teda, okamžite, keď si ich konečne všimne, lebo ako môžete vidieť nižšie, dlho vydržia byť nehybné ako sochy.

7. Túto pani ropuchu stretávame skôr výnimočne, ale keď sa nám už podarila takáto ukážková fotka, tak si zaslúži svoje miesto v tomto prehľade. Tiež ma každá ropucha vždy vráti do detstva. Moji starí rodičia mali jednu takú na chate, bola tam s nami celé roky, volala sa Renátka a ako decko som z nej mala totálnu paniku. Reni, prepáč.

No a či ju Foxi chce zjesť? Rozhodne sa jej ten skákavý pohyb páči a minimálne sa ju snaží oblizovať, v čom jej zubami nechtami vždy bránime.

8. Luna moth, slovenský názov ani neexistuje, po česky martináč měsíčitý. Nájdený a odfotený pri prechádzke pred spaním. Full credit má na tom Foxinka, pretože ho viacmenej ulovila. My sme ho považovali iba za nejaký spadnutý list. No a čo, že mal jedno krídlo už dolámané a nevedel lietať, úspech je to tak či tak, že?

Na fotke to až tak dobre nevidno, ale rozpätie krídel môže mať až 10cm a navyše má takúto peckovú zelenú farbu. Tento náš bol veľký takmer ako dlaň. Podľa internetov ho ťažko stretnúť, nie však kvôli vzácnosti, ale kvôli veľmi krátkemu životnému cyklu. Dospelý jedinec žije len niečo okolo týždňa.

9. Ďalšia postavička z Disney rozprávok, ďatel Woody :) Odfotený neďaleko Ottawy, doslova cez most v parku Gatineau.

10. Keby každý majiteľ červenej shiby dostal 1 euro alebo dolár zakaždým, keď mu okoloidúci povie, že jeho pes vyzerá ako líška, bol by milionár. My nie sme výnimkou a navyše tu ešte má aj jej meno Foxi ďalší rozmer, keďže líška po anglicky je fox :). Ja sama hovorievam, že vyzerá ako líška a pritom keď už mám šancu naozajstnú líšku niekde vidieť, vždy mi udrie do očí, že vlastne vôbec :D Farbou ešte ako tak, ale inak sú to dva veľmi rozdielne tvory.

Fotené asi 120km od Ottawy v rekreačnej oblasti Sharbot Lake. Suseda nám spomínala, že líšky sú aj priamo v meste, zatiaľ sa nám žiadnu vidieť nepodarilo. No a čo líšky ľúbia papať? Všetky tie rozkošné húsky a zajky.