O trvalom pobyte časť prvá

Long Story Short: Dostali sme pozvánku na trvalý pobyt v Kanade. Predchádzalo tomu veľa stresov, francúzština je ťažká, fňuky fňuk.

Permanent Residency (trvalý pobyt). Svätý grál všetkých imigrantov v Kanade. Prečo? Nuž odpoveď je veľmi jednoduchá. S trvalým pobytom ste takmer rovnoprávni s rodenými Kanaďanmi. Platia pre vás rovnaké pracovné podmienky (papa pracovné víza), plné zdravotné a sociálne poistenie, rovnaké podmienky a poplatky pre štúdium na kanadských školách.  Stále nemáte kanadský pas, voliť ani vo voľbách kandidovať, ale to je v podstate všetko. To, že nedostanete top secret bezpečnostnú previerku a nemôžete pracovať pre ozbrojené zložky či tajnú službu vás asi, moji milí čitatelia, veľmi trápiť nebude :) Veľmi podstatným aspektom PR ešte je, že už po troch rokoch viete žiadať o kanadské občianstvo, a teda aj pas. Potom dostanete aj tu previerku :)

V posledných rokoch sa podmienky na získanie PR sprísňovali a sprísňovali, až sme sa ocitli v stave, že ak náhodou nie je vaše povolanie na veľmi úzkom zozname nedostatkových profesií (rozumej lekári, sestry a ošetrovatelia), tak jedinou šancou na získanie PR je absolvovanie relatívne náročnych jazykových skúšok.

Nuž a viacej sa dočítate v prvom článku, kde píšem hlavne o jazykových skúškach, pretože bez nich sa nemôžete o PR ani len uchádzať. Keďže PR je náročné či už z administratívnej, finančnej alebo časovej stránky, a píšem o ňom fakt zahorúca, pokračovania pribudnú priebežne, ako sa aj my budeme posúvať v procese ďalej.

24.5.25 Termín mojej CELPIP skúšky z angličtiny (alternatívna známejšieho IELTS testu). CELPIP má klasickú štruktúru akejkoľvek štandardizovanej jazykovej skúšky. 4 časti (reading,listening,speaking,writing). Aby vám bol na niečo platný, všetky 4 časti musíte prejsť naraz a z každej individuálne splniť požiadavky. Certifikát platí 2 roky. 

Všetko ide fajn, až kým nepríde na ústnu časť . Tá je totiž celá robená na počítači - na obrazovke vám naskakujú zadania, na ktoré odpovedáte. Znie to dobre? Lepšie ako rozprávať sa s cudzím človekom, ešte k tomu native speakrom? Tiež som si myslela. A stroskotala som parádne. Moju chybu pochopím už pri nultej otázke. Tá je iba skúšobná, nezahŕňa sa do hodnotenia. Mám rozprávať o nejakom mojom kamarátovi alebo kamarátke. It does not get easier than this. Zisťujem, že k***a fakt sa neviem rozprávať s monitorom. A čo je ešte horšie, speaking robíte všetci naraz. Každý síce vo svojej kóji, ale krásne sa navzájom počujete. Ja som sedela medzi babou s nádhernou prenádhernou angličtinou a chalanom, ktorý mal naopak výrazný indický prízvuk. Namiesto toho, aby som si zakaždým rozmyslela odpoveď na otázku, sa mi do mozgu a uší zavŕtavali odpovede kolegovcov. Tadá. Mozog na totálku zablokovaný. Habkám a moje odpovede nemajú ani hlavu ani pätu. Narozdiel od IELTSU je na CELPIPE speakingových úloh oveľa viac a sú kratšie. Už to iba chcem dobojovať a odísť odtiaľ preč. Doma sa samozrejme opustím but what is done, is done. Miško sa odmieta opustiť so mnou a donekonečna mi otĺka o hlavu, že nie je možné, aby som testami neprešla.

29.5.25 Výsledky CELPIPU ma zastihnú v najhlúpejšej možnej chvíli. Akurát som vystúpila z  kvázimetra a utekám do baru na French Night (áno, komfortnú zónu si viete rozširovať všelijako). Ledabolo pozriem na hodinky a správa má okamžite access denied - v žiadnom prípade si nejdem kaziť náladu. V bare do seba kopnem dva poháre bieleho vína a hneď aj zabudnem, čo na mňa striehne v maili. Po ceste domov sa ešte zastavím v miestnej samoške po ultimátny severoamerický vynález - hard ice tea. Čiže ľadový čaj, kde je trošku vodky a výsledkom je slabučký miešaný drinčík s 5 percentami alkoholu. Kupujem jednu plechovku pre seba, jednu pre Miška a akože nič sa pripájam k hokejovému zápasu.  Edmonton napokon postúpi do finále Stanley Cupu, juchú.

Už to nemôžem ďalej odkladať a priznávam sa, že mi už prišli výsledky. Poslednýkrát si poviem. že to nevadí, že budem testy opakovať, aj keď mám doslova diplom z angličtiny a otváram skóre. Prekvapivo, najhoršiu známku som dostala z Listeningu a nie Speakingu. V každom prípade, z najvyššej možnej úrovne 12 som dosiahla priemernú známku 11. Samozrejme, dostanem poriadne vynadané, aký som trapko :) ale inak mám z toho radosť - nielenže nemusím roztrhať diplom z FIF UK, nemusím platiť 300 eur za daľšiu skúšku a mám lepšie výsledky ako na IELTSe. Mega!

31.5.25 Miškova CELPIP skúška. Iné skúšobné centrum, iní ľudia. Takýto typ skúšky absolvuje, narozdiel odo mňa starej harcovníčky, prvý raz. Ja si zatiaľ krátim čas XL double double od Tim Hortons a nepravidelnými slovesami vo francúzštine. BLE. Keď sa po troch hodinách stretneme, je M. prekvapivo pokojný aj keď test nešiel úplne podľa predstáv. Urobíme spoločný debriefing, skonštatujeme, že vychytal celkom blbé témy (pozoprávajte nám o nočnej more alebo sne, ktorý sa vám pravidelne opakuje - WTF?), a že uvidíme, aké budú výsledky. Ako druhotný žiadateľ stačí, ak urobí všetky 4 časti na 5, čo by malo byť tak či tak v suchu.

5.6.25 Miško dostal výsledky CELPIPU. Najhoršia známka bola 7, najlepšia 11 - áno, urobil Listening lepšie ako ja, čo mi nezabudne pri každej príležitosti pripomenúť :) 5 úrokov sledovania Youtube videí rôznych akcentov sa naozaj vyplatilo. Celková známka je 9. Výsledky má dostatočne dobré, aby mohol byť aj hlavný žiadateľ, ak by na to prišlo. Ú-žas-né!

9.6.25 Dátum mojej TCF skúšky. Víkend predtým sú v Ottawe dni otvorených dverí, takže to veľmi so štúdiom nehrotím a snažím sa rozptýliť. O DOD inak píšem aj TU. V každom prípade zisťujem, že narozdiel od Bratislavy, je budova Francúzskej aliancie v rodinnom domčeku, ktorý je prerobený na jazykovú školu. Z toho vyplýva, že ústnu skúšku so skúšajúcim absolvujem v pivnici, zatiaľ čo zvyšok testu v podkroví. Všeobecne ma priestory veľmi neohúrili - všetko je malé, staré a ošarpané. Písomnú skúšku absolvujem za stolíkom širokým ako PC klávesnica. Nedá sa nastaviť hlasitosť slúchadiel. Hm. Počas comprehension orale (takto vznešene sa vo francúzštine povie posluch) začne niekomu zvoniť telefón - očakávam, že dotyčného(u) vyrazia zo skúšky, ale dohliadajúca telefón iba stíši a skúška pokračuje, akoby sa nechumelilo.

Po poslednej časti, písomnej skúške, na mňa absolútne nečakane vyskočia výsledky z comprehension orale a comprehension écrite (čítanie). Dostávam C1 za čítanie a B2 za posluch. V tomto momente som už v Aliancii 6 hodín a ide mi roztrhnúť hlavu. Rýchlo si výsledky odfotím a utekám domov. Po ceste sa samozrejme všetkým pochválim, že aké dobré výsledky mám. Až keď prídem domov, zistujem, že pre vízové procesy je B2 rozdelená medzi dve úrovne a ja mám tu nižšiu. Čiže bezohľadu na zvyšné výsledky som skúšku nespravila. K*rvafix.

19.6.25 Ako narodeninový darček mi hneď ráno prichádzajú kompletné výsledky. Keďže medzi testom a výsledkami uplynulo 10 dní, bol samozrejme priestor na kadejaké špekulácie. Napokon sa splnila najabsurdnejšia možnosť, ktorú som si dokázala vymyslieť - potopil ma posluch. Všetky ostatné časti som splnila a dokonca nie s odretými ušami, ale solídna B2 (C1 z čítania). Síce mi to je prd platné, ale mega sa poteším. Pretože all things considered, že som tam šla hlavne na výzvedy, a že sa francúzštine naozaj venujem cca 11 mesiacov, tak sú to výborné výsledky. Miško ma berie na narodeninový obed na ByWard Market a večer si bookujem nový termín testu. Jednou z mnohých hlúpostí je, že musím medzi jednotlivými pokusmi povinne dodržať lehotu 30 dní, čiže hľadám termín okolo 10.7. Tentokrát ma Alliance všetko vybookované až do 22.7., čo by bol pre mňa zbytočný prestoj, a bookujem si termín v jazykovej škole v Kanate. Čo je vlastne ekvivalent bratislavskej DNV v Ottawe.

12.7.25 Druhý termín TCF skúšky. Predtým robím všetko, čo sa dá, aby som si francúzštinu zlepšila - chodím na dve rôzne verejné konverzačné skupiny, stretávam sa s kamošmi po večeroch, počúvam hodinové podcasty, drtím Anki…Testy absolvujem doslova na konci sveta, v malej jazykovke (vraj) akreditovanej vládou. Keďže už mám skúsenosť z predošlého termínu, pripadajú mi títo nejakí nezdirigovaní. Inštrukcie mi napokon prichádzajú až deň vopred a v podstate trištvrtiny emailu sú venované tomu, ako ich nájdem a ako mám používať francúzsku klávesnicu. LOL.

Narozdiel od Alliance nemám určený presný termín ústnej skúšky, tak si s M. tipneme, že kedy asi by som tam mala prísť. Privíta ma kompletne napráskaná čakáreň, žiaden personál tam nie je. Tak sa teda aspoň pozdravím a sadnem si na posledné voľné miesto. Po chvíli sa zjaví pánko, ktorý vyzerá, že by tam aj mohol pracovať a všimne si, že som dorazila. Popodpisujem niekoľko prezenčiek, urobí mi obligátnu fotku pri bielej stene a bez slova odíde. Nuž tak fajn, sadám si naspäť a čakám, čo bude. Nejakú dobu mi to trvá, ale postupne pochopím “systém” - žiaden nie je. V pravidelných intervaloch sa totižto spoza rohu vynára snedá koleyňa prvého pánka, inak totálna bohyňa pomsty, ktorá celým celučkým body language dáva najavo, že OVEĽA radšej by bola niekde na Westboro Beach, ako nás skúšala. Zakaždým si popod nos zašomre suivant (ďalší) a kto ju počuje, ten sa môže postaviť a absolvovať svoju expression orale (ústna skúška).

Počas skúšky sa správa presne tak, ako som aj očakávala - žuje si žuvinu, veľmi ju to nebaví a aj by som povedala, že je tak trochu dosť rozptýlená, nakoľko jej počas dialógu ujde a začne mi na chvíľu vykať, aj keď podľa zadania sme dve kamarátky… No čo už, shit happens. V rámci možnosti je ústna skúška podľa mňa OK, aj sa mi tam podarí zo dva subjonctify použiť, ale samozrejme nebola by som to ja, keby som nevychytala do tretej, najťažsej úlohy totálnu chobotinu. 4,5 minúty mám totižto sama rozprávať na zadanú tému a tentokrát to je ,,Niektorí ľudia často menia telefóny - je to správne?”. JUST WHYYYYYYY. Nejako to dobojujem, tuším sa na mňa bohyňa zo dvakrát usmeje, ale bohvie čo jej ide hlavou. Ešteže to bude hodnotiť aj niekto vo Francúzsku, nie iba ona.

Aspoňže na písomnej skúške dostávam o dosť normálnejšie zadania ako naposledy ( popíšte nám deň strávený na vidieku). Na konci na mňa znovu vyskočia výsledky z listeningu a readingu a ejha, sú OVEĽA lepšie ako naposledy. Za posluch C1, skoro C2, a za čítanie C2.

26.7.25 Prichádzajú mi výsledky z druhej skúšky a…nespravila som. Všetky časti som si zlepšila, z rozprávania mám najvyššiu možnú známku na B2, čiže hraničné s C1, ale nejakým záhadným intergalaktickým spôsobom (hoci som mala oveľa lepšie témy) som neprešla písomnú skúšku. Potrebujem mať 10 bodov a na certifikáte svieti 9.

Nesiem to veľmi ťažko a hlavne to nedáva zmysel, akože celý jazyk som si zlepšila, ale akurát písanie nie? Tentokrát sa aspoň môžem odvolať, čo hneď aj robím. Odvolanie sa síce vyhodnocuje vo Francúzsku vo France Education, ale žiadosť sa musí podať v testovacom centre. A ľaľaho papľuha, centru sa moje odvolanie vôbec nepáči. Posielajú mi kilometrový email vo francúzštine, kde sa ma okato snažia od odvolania odhovoriť a na konci mi ponúkajú nový test u nich so zľavou 100 CAD (odvolanie stojí 80 CAD). Po zľave by ma nová skúška stála 400 dolárov. Prečo asi? :) 

Nenechám sa prehovoriť a trvám na odvolaní, čo centrum naveľa akceptuje a papier posielajú do Francúzska. Ako inak, celá táto šaráda sa deje v najhoršom možnom čase. France Education má totižto v auguste 2 týždne dovolenky, ktoré sa pripočítavajú k už aj tak dlhej čakacej dobe 4 týždne. Takže výsledky môžem čakať niekedy na začiatku septembra. Úchvatné. Naozaj.

Aby som tu neprišla o rozum, prvýkrát sa poriadne pozerám na druhý akceptovaný test z francúzštiny, TEF. Najväčšou výhodou je, že nemusím čakať 30 dní, keďže sú to s TCF 2 nezávislé testy. Vyskúšam si urobiť pár mock exams, tie prejdem s flying colours a tak si vravím, srať na to. Nemám čo stratiť (okej, mám - 400 CAD). Hlásim sa na prvý voľný termín, ktorý je už o 2 týždne.

9.8.25 J’ai un profond dégoût pour le français (K francúzštine cítim hlboký odpor). Veta, ktorú opakujem každý deň. Serie ma absolútne všetko, ale snažím sa nevzdávať a pripravovať sa najlepšie ako to ide. Schválne to píšem takto, pretože k TEF nie sú dostupné takmer žiadne prípravné materiály. Ach, Francúzi…

Anyway, TEF absolvujem na Algonquin College a konečne vidím organizáciu adekvátnu k centru schváleného vládou. Presne viem kedy kde mám prísť, kedy budem mať ústnu skúšku, čo sa odo mňa čaká. Personál je veľmi príjemný, vybavenie je tiež na úrovni. Žeby som sa práve nachádzala v uznávanej kanadskej vzdelávacej inštitúcii? :)

Počas časti na počítači sa mi udeje dosť nemilá vec, poslednú otázku na posluchu nestihnem zodpovedať. Čo v danom mieste a čase vyhodnocujem ako tragédiu, keďže posledné otázky sú najťažšie a je za ne najviac bodov. Obleje ma studený pot, ale what is done is done a musím sa uvedomiť, pretože ma čaká písomná skúška, kameň úrazu.

Osobne ju považujem na TEF za absurdnú, pretože jedna z dvoch úloh je napísať tzv. faits divers. V slovenčine na to nemáme presný preklad, ale v podstate ide o krátky novinový článok zo sekcie zaujímavostí. Napr. kto kde umrel, koho kde prepadli alebo kde sa aké šteniatka narodili. Dostávam zadanie, že v malej dedinke v Austrálii došlo k výpadku internetu kvôli veľmi zvláštnemu vinníkovi. Z 25 minút, ktoré na toto zadanie mám, strávim asi 10 tým, že sa snažím spomenúť na hocijaké zvieratko z Austrálie, ktoré viem povedať po francúzsky. Žiadne, tak si vyberám opicu, ale po teste zisťujem, že moje mentálne cvičenie bolo tak či tak zbytočné, aj tak som si pomýlila člen :D

Ústnu skúšku absolvujem už značne vyčerpaná a hlavne celkom odovzdaná. Skúšajúci je celkom fajn, hlavne je komunikatívny, čiže sa nam darí viesť plynulú konverzáciu. Mám ho presvedčiť, aby sa pridal do komunitnej kuchyne. Na každý moj argument má pripravené aspoň 2 protiargumenty, ale vyhodnocujem, že to bol z mojej strany, napriek všetkému, decentný výkon.

12.8.25 Výsledky mi pípnu o druhej v noci kanadského času, kedy samozrejme spím. Nachádzam ich úplnou náhodou ráno a absolútne na ne nie som mentálne pripravená. Test som absolvovala iba pred 2 dňami… Okamžite mi stisne riť a s trasúcimi rukami otváram email. Som si takmer istá, že som nespravila posluch.

Je to tam. Všetky časti majú splnené požiadavky. Môjmu úbohému mozgu to trvá spracovať a s náhlym návalom emócii sa vysporiada tak, že začnem plakať. Nie, že mi vyhŕknu slzy, ale regulérne sa rozrevem. Miško nechápe, čo sa deje, či niekto umrel alebo čo.

Preventívne si ešte kontrolujem počet bodov, či sa mi naozaj nesníva, ale všetko je v poriadku. Prešla som. Doslova mám papier na to, že som bilingválna.

Večer zisťujem, že sme French Draw ( posielanie pozvánok kandidátom, ktorí splňujú podmienky) prešvihli o 4 dni. Čo už, budeme musieť čakať na ďalší. Radosť si tým pokaziť nenecháme :)

Vydreté výsledky.

31.8.25 Náhodne si uvedomím, že môj TCF certifikát má vlastne QR kód, cez ktorý si viem overiť výsledky odvolania. Tadá. Známka zmenená o tri body, čiže mám 12. Keďže v tejto chvíli mám už absolvované TEF skúšky, je to vyslovene vec princípu a zadosťučinenia. Nový certifikát mi však stále neprišiel, preto kontaktujem skúšobné centrum, či by boli toľkej lásky a zaslali mi ho.

1.9.25 V Kanade je sviatok (narozdiel od Slovenska, pozdravujem voličov Smeru), na moje prekvapenie mi však príde odpoveď hneď na druhý deň. Vraj iba dnes dostali odpoveď z Francúzska. Neverím im ani pol slova. Vyskúšam nahrať opravený certifikát do imigračného systému, celkový počet bodov sa mi však vôbec nezmení. Tak trošku mi docvakne, že fakt so mnou škaredo vybabrali. Keby ma totiž férovo ohodnotili hneď na prvýkrát a nedávala by som odvolanie, nielenže by som ušetrila 500 dolárov, ale hlavne už by sme mesiac riešili PR. Čo už, aspoň im konečne môžem napísať recenziu, akí sú to nekompetentní babráci.

4.9.25 IRCC (imigračný úrad) je slávny svojim nepredvídateľným správaním. Napriek tomu sú internety plné zaručených odhadov, kedy bude ďalšie posielanie pozvánok (čiže vyberanie najlepších kandidátov z databázy). Neverte tomu. Je to rovnaké, ako keby ste na fóre čítali zaručené čísla v zajtrajšej športke. Nejaké maličké náznaky a vzorce sa ale vypozorovať dajú. Takto sme si aj my vyrátali, že tento deň by mohol byť ten osudový a celý deň sme obaja na striedačku obnovovali úradné stránky, či už konečne bolo to ,,naše” kolo pozvánok. A furt nič.  

Pozvánky sú navyše posielané z inej časovej zóny, ako je Ottawa, a tak v náš neprospech hral aj časový posun. Okolo tretej nášho času (áno Kanada je tak veľká, že má 6 zón) sme to teda oficiálne vzdali, súcitne sme jeden druhého potľapkali po pleci a skonštatovali sme, že dnes nám ta pozvánka nepríde. A ako to býva, v tej najneočakávanejšej chvíli a tým najneočakávanejším kanálom sme sa dozvedeli, že IRCC predsa len spustilo ďalšie kolo pozvánok. Boli sme už akurát vo vchodových dverách, že vyvenčíme Foxinu, keď mi pípla na telefóne Whatsapp správa od kamarátky s printscreenom webu a otázkou, či som dostala pozvánku.

No k**va nedostala.

Verte mi, nechceli by ste taký stres :D Až do tohto štvrtku sme si totiž mysleli, že oficko informácia na webe je zverejnená po zaslaní alebo prinajhoršom zároveň so zasielaním pozvánok kandidátom. No veruže nie je. Trvalo nakoniec dobré 2 hodiny kým mi pozvánka došla. Čo je ale 120 minút oproti 7 rokom? Nič. 

Takto to vyzerá, keď vás vyberú. K 1.9.25 bolo v databáze celkom 75 000 uchádzačov, čiže konkurencia je veľmi vysoká.

Oficiálne (na 99 percent) máme jednu nohu už navždy v Kanade. Čaká nás teraz veľa papierovačiek, ale o tom nabudúce.