Oblasť Niagara Falls na hraniciach Kanady a USA je turisticky najvyťaženejším miestom v Severnej Amerike. Či je tento titul oprávnený, sme sa vybrali zistiť v polovici septembra 2025. Bol to taký darček od nás pre nás za podanie žiadosti o PR :) Čo všetko sme (ne)stihli a (ne)zažili sa dočítate nižšie.

Na začiatok…už som spomínala, že Kanada je veľká? :D Medzi Ottawu a mesto Niagara Falls sa doslova zmestí celé Slovensko. A stále je to iba maličký kúsok Ontária, nieto celej Kanady. Nebudem klamať, ešte si na kanadské vnímanie vzdialeností zvykáme a asi ešte aj dlho budeme. Neviem či raz nastane ten deň, že si povieme ,,Aa, to je tu kúsok, len 12 hodín autom,” čo je mimochodom skutočný citát našich susedov :)

Inak, keď už porovnávame geografiu, tak Ontárijské jazero, ktoré musíme takmer celé po ceste obkrúžiť, je síce najmenšie z Veľkých kanadských jazier, ale aj tak má tento drobček 19 000 km2. Čiže hovoríme o rozlohe takmer ako polovica Slovenska (49 000km2). Najväčším je Lake Superior s rozlohou 82 000km2, viacej ako celé Česko. Proste…vzdialenosti a veľkosti na tomto kontinente fungujú v úplne iných škálach ako sme zvyknutí z Európy.

Výlet na Niagaru je zároveň aj prvým veľkým výletom (rozumej, že budeme spať niekde mimo) odkedy sme sa sem v marci presťahovali. Berieme so sebou tentokrát aj Foxinu, čo sa ukázalo ako trochu blbé rozhodnutie. Na Niagare je toho na videnie strašne veľa, čo sme parádne podcenili. Foxi je síce výborný parťák do auta aj na cesty, ale predsa len musíme program prispôsobiť aj jej. Čiže žiadne také, že ráno rozlepíme oči a do večera nás nie je. Nevadí, máme dôvod sa tam vrátiť.

Prvá cikpauza asi 2h od Ottawy na odpočívadle ONRoute. ONRoute je sieť ontárijských odpočívadel, kde plus mínus nájdete vždy tie isté prevádzky (mini potraviny, Tim Hortons, Starbucks, nejaký fastfood, pumpu a toalety). *Fun fact* - na každom jednom používajú tú istú značku mydla, ktorá neskutočne smrdí. Fakt. Ja viem, že to je divné, ale nepreháňam. Vyskúšajte a dajte mi vedieť, či smrdí aj vám:)
Na tomto ONRoute je celý výbeh aj s vybavením pre havkov. Čo je vždy veľké plus!

Kedysi veľmi dávno, keď sme sa zaľúbili do Kanady, bolo práve Toronto naším vysneným miestom na život. Všetci viete, že nám to vtedy nevyšlo a prišiel Covid a bla bla. Veď čítate ma, tak viete nie? V každom prípade, Torontom sme prechádzali teraz po ôsmych rokoch (okej, technicky sme tu spali prvú noc v Kanade a až tak sa presunuli do Ottawy, ale vtedy sme šli len okrajom Toronta) a veľmi rýchlo sme vytriezveli. Neberte ma zle, Toronto je sexi a chrumkavé. Toronto je ten New York, ktorý poznáte zo seriálu Suits. Ale to všetko platí, len ak ste výletníci a nejdete sa tam presťahovať natrvalo. Ak chcete vidieť následky prehnanej imigrácie, nie je lepšie miesto na prieskum ako Toronto (alebo Vancouver, ale tam súdim len z počutia).

Jednoducho, ako zistili všetci developeri v satelitných mestečkách okolo Bratislavy, infraštruktúru zázračne nenafúkneš. A potom to dopadne takto - fotka bola robená mimo dopravnej špičky :) Pozrite si koľko pruhov na nej narátate ;). Diaľnica 401, po ktorej sme cestovali aj my, je považovaná za najrušnejšiu diaľnicu v celej Severnej Amerike. Podľa niektorých zdrojov dokonca na celom svete. Potvrdzujeme.

Inak, keď už sme pri situácii na cestách, jednou z najnenávidenejších profesií za posledné roky v Kanade sú vodiči kamiónov. Ako mnohé iné povolania, aj oni sa veľmi rýchlo stali nedostatkovým tovarom, na ktorý mala byť imigrácia zázračné riešenie. No, tak úplne sa to nepodarilo. Síce sa začali pozývať kvalifikovaní skúsení vodiči zo zahraničia, ale trošinku sa tu podcenil fakt, že kvalifikácia a štandardy z Indie alebo Afriky nemusia byť ekvivalentné tým severoamerickým.

Samozrejme, keď mudrujem o A, tak musím povedať aj B. Tunajší zamestnávatelia sa veľmi rýchlo chopili príležitosti obchádzať všetky pravidlá, ktoré sa len dali. Nemáš vodičák na kamión? Nevadí, zapíšeme ťa na super rýchlu autoškolu, kde sa po 2 týždňoch posadíš za volant a môžeš ísť rozvážať tovar. Šialené? CBC o tejto situácii natočilo veľmi zaujímavú reportáž, ktorú si viete pozrieť tu .

Následky týchto praktík sme si statočne užili na vlastnej koži. Nespočetne veľakrát sme ostali zaseknutí za dvoma (nezriedka viacerými) tvrdohlavými kamionistami idúcimi súbežne vedľa seba desiatky minút. Aha áno, a že prekračujete na kanadskej diaľnici rýchlosť o 5km? Rýchlosť tunajších obludných kamiónov začína niekde o 20km nad limitom. A najlepšie je samozrejme sa predbiehať hore kopcom a vyšperkovať to nejakou tou zákrutou. Neraz sme sa ocitili v situácii, že nám nebolo všetko jedno. Narozdiel od tých kamionistov, ktorí si vysmiati so slúchadlami v ušiach žili svoj kanadský sen, alebo nočnú moru, z kabíny kamiónu.

Cesta s dvomi zastávkami nám dokopy trvá asi 6,5 hodiny. Protip - z nejakého absolútne neznámeho dôvodu nie sú medzi Torontom a Niagarou žiadne ONRoute odpočívadlá. Preto treba cikanie a iné veci starostlivo naplánovať, lebo my sme mali už na mále a nakoniec sme sa museli uskromniť s nechutnou ošarpanou Shellkou s indickým personálom, kde predávali sendviče po záruke. Keď nemusíš, tak to nechceš zažiť.

No a keď sa vrátim k úvodu článku, tým že sú Niagara Falls TOP destináciou pre turistov, je to na cenách aj patrične cítiť. Okrem toho je v Kanade ešte celkom bežné účtovať aj poplatky navyše za psa, takže väčšina ubytovaní nás vychádzala na viac ako 600 dolárov za 2 noci, čo je naozaj dosť. Kanadské platy ešte zatiaľ nemáme :) Nakoniec sa mi však podarilo vyňúrať takéto chutné AirBnB priamo v širšom centre Niagara Falls za necelých 400 dolárov za pobyt. No neprenajmi si to! Okrem toho sme ešte múdro vybrali termín v strede týždňa, takže sme sa vyhli najväčšiemu turistickému návalu a apartmán nad nami bol celú dobu prázdny. Juchú.

Po krátkej pauze vystavujeme Foxinku šokovej terapii a nechávame ju strážiť apartmán, máme totiž celkom nabitý program.

Celá oblasť okolo vodopádov je premenená na veľkú zábavnú zónu (nech žije americký konzumerizmus!), kde nájdete asi všetko, na čo si spomeniete od dvojposchodovej gokart autodráhy cez kasín (množné číslo) až po múzeum voskových figurín. Nás ale viacej zaujímajú vodopády, a konkrétne hlavne slávna loď Horn Blower, ktorou sa plavíte priamo až k spádu vody. To však treba stihnúť ešte pred západom slnka, lebo večerné plavby úplne k vodopádom nezachádzajú. Po zaplatení nekresťansky drahého parkovného teda nahadzujeme tempo a kotúľame sa dole zábavnou zónou, lebo keď mali Jim a Pam plavbu k vodopádom tak ju chcem aj ja!

Niagarské vodopády sú vlastne zoskupením viacerých vodopádov na kanadsko-americkom pohraničí. A ako hovoria Kanaďania, my máme tu lepšiu stranu :) Na fotke je zľava doprava vidno všetky tri- American Falls, malý Bridal Veil a v pozadí najznámejšie a najväčšie Horseshoe Falls, alebo aj Canadian Falls. Meno Horseshoe, po slovensky podkova, vychádza z tvaru vodopádov. V pozadí napravo sa týčia obrovské kasína a hotely.

Opäť raz si pogratulujeme, že sme prišli cez týždeň, lístky si kupujeme v automate a cez nekonečnú rampu schádzame nižšie a nižšie ku hladine rieky. O tom, koľko tu býva bežne turistov svedčia informačné tabule každých 5 centimetrov, ktoré hovoria o tom, koľko z konkrétneho bodu budeme ešte čakať na nalodenie.

Trošku nátlakovo musíme ešte prejsť cez akýsi gumený stan, kde všetkých návštevníkov fotia pred fotostenou. Tetu s foťákom poctivo odignorujeme, tá ešte za nami kričí, že každého turistu tu fotia, ale tvárime sa, že nepočujeme a vlastne ani nehovoríme po anglicky. Za fotostenou ešte dostávame jednorazové igelitové pončo a do doku prichádzame tesne po odchode lode. Nevadí, aspoň sme na začiatku radu a môžeme si vybrať najlepšie miesta na čele paluby.

Peace Bridge medzi Kanadou a USA. Jeho stredom prechádza medzinárodná hranica. Ak by sme sa chceli ísť pozrieť napríklad na tú zelenú rozhľadňu vpravo, ktorá sa už nachádza v štáte New York, museli by sme do našich batôžkov pribaliť aj pasy, zaplatiť 250 amerických dolárov na hlavu a podrobiť sa hraničnej kontrole. A dúfať, že nás bezdôvodne nezadržia, ako sa stalo napríklad tu alebo tu. Čo absolútne v žiadnom prípade nechceme riskovať, a návšteva USA sa nekoná nielenže teraz, ale kým nenastúpi celá nová administratíva.

Inak, srandy kopec- USA museli túto rozhľadňu postaviť, lebo z ich strany je výhľad nezaujímavý, tak to musia kompenzovať aspoň takto :)

Čím sme bližšie k vodopádom, tým väčší a viditeľnejší je vodný opar.

Pončo nepončo, ak stojíte vpredu na palube, budete mokrí ako myši tak či tak :) Pre tých, čo sa obávajú o svoju frizúru, má Horn Blower kryté spodné podlažie, kam sa viete schovať.

Je to nádherné? Je. Treba to vidieť? Treba. Nie nadarmo sa mestu Niagara Falls hovorí hlavné mesto medových týždňov (the world capital of honeymoon) :).

Konečne žijeme v krajine, ktorá má Hardrock! Túto, pre nás obligátnu, zastávku nemôžeme predsa vynechať :) Vytrasieme teda vodu z uší, pomotkáme sa ešte v suvenírovom obchode, ako inak preplnenom ázijskými turistami, a smerujeme na večeru v rockovom štýle.

Najesť sme sa najedli, aj piťko sme si dali ako vidíte, ale zďaleka to nebol náš najlepší Hardrock zážitok (rebríček vedie prekvapivo Praha). Skôr by som ho zaradila k tým horším - veľmi som sa tentokrát sústredila, aby som nezabudla, že nechcem paradajku v burgri. Napriek tomu som ju dostala. Servírka len pokrčila plecami, že hupsik ospravedlňujeme sa a tanier mi doslova vyšklbla z rúk, aj keď som ešte nedojedla.

No nič, žiadne 20 percentné sprepitné, ako sú si tu schopní bez srandy vypýtať, sa tentokrát nekonalo. Väčšia škoda ako jeden pokazený burger je, že nám pomaly dochádza, že nočnú prehliadku elektrárne, kam sme sa obaja tešili, už asi nedáme. Nezaparkovali sme práve najrozumnejšie, a parkovné nám platí iba na tom jednom parkovisku. Ak by sme chceli preparkovať k elektrárni, budeme musieť znovu zaplatiť celodenný poplatok, lebo veď treba trošku tých turistov zdrať z peniažkov nie?

Napešo to po takom dlhom cestovaní tiež úplne nevidíme - a hlavne mali by sme na prehliadku možno tak hodinu. S ťažkým srdcom sa teda presúvame naspäť do AirBnB za Foxi. Aspoň tá má radosť, že sme už späť :)

Druhý deň začína rannou misiou zohnať raňajky v historickom ospalom centre (nezabúdajte, že je už po sezóne). Nakoniec nás aj tak zachraňuje Tim Hortons, kde dostávam komplimenty na moju kikiriki košeľu. Vďaka :)

Vedeli ste, že Kanada je veľkým producentom bežného vína a najväčším producentom ľadového vína (to sú tie mini fľaštičky za 20 eur čo majú v Bille v osobitnej pokladni)? Obzvlášť v tejto južnej časti Ontária, kde sa stretlo niekoľko významných faktorov. Konkrétne mikroklíma vytvorená zo severu Ontárijským a z juhu Érijským jazerom, teplé letá a na kanadské pomery mierne zimy. Inak, schválne to sem nedávam, otvorte si Google Maps a porovnajte si zemepisné súradnice Niagara Falls a Ríma :)

Keď toto všetko zmiešate dokopy, dostanete región s pôdou v podobnej kvalite ako má slávna vinárska oblasť Burgundsko vo Francúzsku. Čo to pre nás znamenalo? Že ako bývali Pezinčania jednoznačne musíme ísť na koštovku vína. Po dlhom googlení vyberám ochutnávku, kde sa budeme presúvať v menšej skupine mikrobusom a navštívime 4 rôznych vinárov so zastávkou na obed. Najdôležitejšie pre nás je, že nás vyzdvihnú aj vyklopia priamo na adrese. Skvelé.

Pred odchodom ešte musíme vyduriť Foxi spod postele, kde našla pre ňu niečo neskutočne zaujímavé ;) My sme ani po viacerých kontrolách nenašli nič.

Presne o pol jedenástej, ako bolo dohodnuté, mi prichádza správa od nášho šoféra a sprievodcu Dwighta ( škoda, že nie K.Schruta ), že nás čaká vonku. Dwight je starší vysmiaty opálený pánko s náušnicou v uchu a krikľavou farebnou havajskou košelou. Takého sprievodcu sme na koštovke ešte veru nemali :)

Zisťuje kto sme, čo sme, odkiaľ sme, ako sme sa tam nabrali a keďže sme prvá zastávka, Dwight velí, že druhú časť našej skupiny pôjdeme vyzdvihnúť scénickou trasou pozdĺž rieky a cez historické mestečko Niagara on the Lake. Len tak na okraj, slovo historické má v Kanade úplne iný význam - o kanadskej, nie indiánskej, histórii sa v pravom zmysle slova dá baviť asi iba v posledných 200 až 300 rokoch. To Slovensko vystriedalo už neviem koľko ríš a území :)

Dostávame teda celkom solídny výklad a každou sekundou nám je jasnejšie a jasnejšie, že aj keby sme prišli na týždeň, určite by sme sa nenudili. Na každej križovatke vidíme nejakú zaujímavosť. Od Dwighta zisťujeme okrem iného, že sa turistickým chodníkom dá zísť až ku priehradnému múru súčasnej vodnej elektrárne. Jej dôležitosť sa dá vydedukovať aj z medzinárodnej zmluvy medzi oboma krajinami, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1950. Zmluva presne upravuje využívanie vody na energetické aj turistické účely a zároveň zabezpečuje spravodlivé rozdelenie vyrobenej energie medzi USA a Kanadu. Kvôli tomuto funguje elektráreň v noci v inom režime ako cez deň . Na výrobu elektriny sa totižto odkláňa veľká časť vody, čiže vodopády sú zredukované na minimum. Toľko k tomu, že aj na strategických vodných dielach a ich používaní sa dá normálne dohodnúť ehm ehm Gabčíkovo - Nagymaros.

Ach jo, ešte že si ideme vypiť. Inak by sme boli fakt smutní, čo všetko zmeškáme.

Na druhej zastávke k nám pristupuje zvyšok skupiny - päť vysmiatych dôchodkýň z Quebecu. Všetky majú po šesťdesiatke, ale poznajú sa od detstva a raz za rok vyrážajú niekam na dámsku jazdu. Totálne som z nich nadšená, a oni zo mňa tiež lebo sa priznávam, že viem po francúzsky. No hneď mám 150 plusových bodov :).

Koštovku začíname vo vinohradoch Palatine Hills a hneď je nám celé prostredie veľmi sympatické. Ani jeden z nás si nepotrpí na fancy chateau atmosféru, čiže sedenie v prerobenej garáži na traktory len oceňujeme. A, čo je najlepšie - someliérka nás berie aj priamo do vinohradov.

Hoci ani jeden z nás nie je na červené vína, ochutnávame absolútne skvelé červené cuvé, ktoré si nakoniec aj berieme domov.

*Hepy jak dva grepy :) Aspoň nežnejšia polovička páru určite.*

Zastávka číslo 2 bola Queenston Mile , podstatne väčší vinár s hipsterskou atmosférou. Trošku prelomíme ľady s našimi spoludegustátorkami, keď nechtiac prevrátime džbán s vodou :) Čo je ešte taká mini zaujímavosť (keď absolvujete toľko degustácií ako my, tak už si všímate fakt všetko), každá vzorka ide do samostatného pohára. Na Slovensku sa tým nes*rieme, no darmo.

Okrem iného ochutnávame aj BIO prírodné víno ( tým chce autorka povedať, že nebolo odkalené pridaním síry ako môžete vidieť na fotke vyššie) a prekvapivo ďalšie červené, ktoré si berieme pod pazušku na dlhé zimné večery so sebou.

Obed a tretiu ochutnávku absolvujeme v Pilliteri Estates Winery, kde je to trochu ako na horskej dráhe. Prvýkrát v živote ochutnávame miešaný drink s ľadovým vínom ( mňam s veľkým M) a obed papáme v krásnej záhrade v príjemnom tieniku. Prečo teda horská dráha?

Nuž, Pilliteri je najväčším producentom ľadového vína na svete. Na vysvetlenie, ľadové víno je sakra ťažké vyrobiť, pretože, ako názov napovedá, hrozno musí na povrchu zamrznúť. Tým sa bobuľka vysuší a to máličko, čo v nej ostane, je extrémne sladké a plné chuti. Na 1 fľašu ľadového vína teda potrebujete oveľa oveľa viac hrozna ako bežne. Okrem toho, počasie je vrtošivé aj v Kanade, čiže musíte presne vystihnúť správny deň a hodinu, kedy hrozno zbierať. Nezriedka sa to robí v noci v mraze pri svetle čelovky.

A tým sa okľukou dostávame k tomu, prečo bolo Pilliteri pre nás tak trochu dosť sklamanie. Svetový producent vína v tom najdoslovnejšom význame a degustáciu nám robila dievčina, ktorá tam pracovala 2 týždne aj s topánkami. Dovtedy okolo vína prešla asi tak, že si zobrala za muža Taliana :) (HA, to ešte nevedela, že okrem AJ a FR hovorím aj po taliansky, tak som na ňu hneď zaútočila odkiaľ pán manžel presne je…..Odpoveď: Z Pennsylvánie, USA) No, tak sme šli od červeného cez ľadové k bielemu vínu , no Bože, tak stane sa (insert irony here). Ak sa radíte medzi vínny plebs, tak čítajte vysvetlenie, zvyšok môže rovno preskočiť na ďalší odstavec. Po správnosti sa začína od najsuchšieho bieleho vína cez ružové, potom nasledujú ťažké červené vína a ako čerešnička na záver má prísť dezertné (väčšinou ľadové alebo slamové) víno.

Renomé si u nás trošku napravili tým, že fľašujú aj olympijské víno Team Canada, ktoré sa dá kúpiť aj v LCBO. Z každej predanej fľašky poputujú 3 doláriky na podporu kanadských olympijských športovcov. No aká paráda, že pitím alkoholu podporíme šport?

Na štvrtej zastávke v Bella Terra sa aj takí harcovníci ako my dozvedajú niečo nové. Dwight nás berie do vinohradov, kde nám ukazuje, že pomedzi riadky viniča sa na Niagare sadí buď paprika alebo chren. Nie na ľudskú konzumáciu - práve naopak. Zelenina sa nechá zakaždým zhniť, aby doplnila živiny pôde, ktorú vinič nemilosrdne vycuciava. V tomto štádiu sú už naše quebecké spolucestujúce celkom veselé a zhovorčivé, takže dostávam veľkú zborovú pochvalu na moju francúzštinu. HA. Mission impossible done.

Dwight ešte na rozlúčku konštatuje, že jediným spôsobom ako sa stať milionárom cez výrobu vína je ten, že začnete s dvomi miliónmi :)) a tým sa náš deň v kanadských viniciach končí. Do AirBnB sa vraciame príjemne pripití a unavení ako z vína, tak zo septembrového slnka, ktoré dosahuje skôr letné teploty a intenzitu.

Niagara Falls opúšťame na druhý deň skoro ráno s cieľom vyhnúť sa najhustejšej premávke v Toronte. Prvá zastávka sú raňajky na pláži v St. Catharines.

Zdravotná prechádzka k majáku. Jazero, čo je tak veľké, že potrebuje maják. Neskutočné.

Ešte v Niagara Falls vyberám náhodný park na nábreží jazera v Oshawe. Samozrejme, bez nejakého väčšieho výskumu. Na mieste nás prekvapia útesy s absolútne skvostnou kamienkovou plážou, kam sa musíme za každú cenu nejako dostať.

Nakoniec sa nám s Božou pomocou nájdeme menej strmší briežok, po ktorom sa nám darí zliezť dole k vode. Spokojne si tu spapáme naše žemličky a kocháme sa touto nádherou. Nakoniec nás z pláže vydurí dlhá cesta domov a asi 30 stupňové počasie bez jediného mráčika.

Posledná fotka z výletu. To ešte nevieme, že ani nie o mesiac nás tu kamarátky vytiahnu zbierať jablká do sadu. Vraj typická kanadská aktivita na jeseň :)

PS. Podarilo sa nám trošku fo-pá. Navigácia nás tak trochu odklonila na platenú diaľnicu, čo sme si uvedomili po asi 50 kilometroch. Samozrejme, žiadny poplatok sme nehradili, takže čakáme pozdrav do schránky. Kedy nám a v akej výške nám príde je otázne - Canada Post minulý týždeň vstúpila do ostrého štrajku. Okrem štátnych dávok a živých zvierat sa nedoručuje nič.

To aby ste neboli na Slovensku takí smutní z tej konsolidácie, aj tu sa občas dejú prúsery :)

O výlete na Niagaru

O trvalom pobyte časť druhá