O životných nákladoch

Ako super, že ideš do Kanady, ale tam je veľmi draho, nie? Takže všeetko čo zarobíš, hneď aj minieš, lebo život je tam drahý! **veľavravný pohľad, z ktorého mám asi pochopiť, že robím osudovú chybu**Aha, ešte že na Slovensku to tak nie je :) Koľkokrát som toto počula? Podľa môjho sarkastického tónu asi chápete, že veľakrát. A síce hundrem, ale každý takýto rozhovor je aj zdrojom inšpirácie, čiže dnes znovu píšem prakticky. Koľko tu stojí bežný život?

Potraviny

Obrovská položka, že? Keď som ešte bola malá, a o Kanade som ani nechyrovala, skoro každý víkend a prázdniny som trávila so starými rodičmi na ich chate neďaleko Ružínskej priehrady. V tej dobe tam už síce bola chatárska osada, ale do najbližšieho obchodu, miniatúrnej samošky v Košickej Belej, to bolo niekoľko kilometrov. Kvôli tomu sme sa vždy snažili nabaliť čo najviac zásob so sebou ( neverili by ste, koľko sa toho dalo zmestiť v 90tych rokoch do Favoritu, keď človek FAKT chcel). No a často sa stávalo, že keď sme sa už konečne dopachtili do cieľa a vyložili tých milión tašiek s jedlom, suseda odvedľa si to okolo nás prešla vychádzkovým krokom s jedným batôžkom a sáčkom rožkov. Čo vystačilo celej ich rodine na víkend.

Och, ako ju naša babka za toto neznášala :D  A malá Peťka mala od tej doby silno zafixované, že strašne veľa peňazí človek proste prežerie. A ako to vyzerá so žrádlom tu?

Nižšie nájdete tabuľku, kde sme urobili modelový nákup. Na kanadský sme použili online nákupný košík Real Canadian Superstor-u, slovenský sme vyklikali cez Tesco. Vo všeobecnosti by sa tieto dva obchody dali považovať za ekvivalent, ak teda uvažujeme o ,,veľkom” Tescu, aké je napríklad v Košiciach pod Furčou alebo v BA -Petržalke. A zhodou náhod je Superstore aj najbližší obchod ku nám, takže ho máme fakt prelezený a odskúšaný - čo pri jeho veľkosti nie je vôbec jednoduchá úloha.

No a aby sa vám nožíky vo vrecku neotvárali a vidle sa nevyťahovali zo stodoly, chápeme a vieme, že veci viete kúpiť lacnejšie ako uvádza Tesco. Ale to isté platí aj pre Superstore. V našom výskume sme porovnávali ceny bez akcií a uplatnenia zákazníckých programov. Tiež sme sa snažili dodržať podobnú úroveň značiek. Ak bolo niečo Tesco Value, tak tu sme k tomu vybrali značku No Name.

Ešte kým uvidíte spomínanú tabuľku, dovolím si jednu super rýchlu obrázkovú odbočku, čo to je to Nou Nejm.

Žiadna značka, žiadne meno. Čokoláda je proste čokoláda a sáčky do koša sú sáčky do koša. Vďaka tomu a výraznej žltej farbe nepotrebujú tieto produkty žiaden prešpekulovaný marketing a predávajú sa oveľa lacnejšie.

Zelenou sú vyznačené riadky, kde sa dalo jednoznačne určiť, že kanadský produkt bol lacnejší. Áno , viem, že napr. pri jahodách by to v prepočte na gramy asi tiež tak vyšlo , ale píšem predsa blog pre radosť a nie ekonomickú štúdiu.

Džem sme z našej miništúdie vynechali, lebo veď ten si už varíte doma, či?

Nie vždy bolo možné nájsť rovnaké balenie, preto je v niektorých riadkoch uvedená cez lomítko vždy najprv kanadská gramáž a za ňou slovenská. Inak, všimnite si tie kanadské čísla. Nie liter mlieka, ale 946 ml. Nie pol kila mäsa, ale 454g.  Logika týchto balení spočíva v tom, že pri prepočte na imperiálne jednotky dostanete ucelené číslo. 454g je presne jedna libra a 946ml je 32 tekutých uncí. Libru si ešte nejako zvládnem predstaviť, ale akurát tento týždeň som v obchode hľadala 28oz plechovku paradajok a priznám sa bez mučenia, že to bol pre mňa len veľmi abstraktný pojem.

Vážení čitatelia, nasledovať bude teraz malý rapel k stavu metrického systému v Kanade. Ďakujeme za trpezlivosť.

Zvykne sa hovoriť, že každý človek je umiestnený niekde na autistickom spektre. U mňa konkrétne sa to prejavuje nenávisťou voči nezaokrúhleným číslam (v mojom svete by malo všetko končiť na 0 alebo 5) , čo sa môjmu mužovi a spoluautorovi tohto blogu zdalo vždy nesmierne vtipné. Dlho sme mali doma nastavený budík na 5:57.  Alebo, čo bolo ešte oveľa horšie, istú dobu chodievali vlaky do PK, kde sme skoro 5 rokov bývali, vždy na 01. OCH!!

Takto nejako v obchode vyzerám, keď si musím vziať 946 ml mlieka.

V Kanade je celý systém merných jednotiek veľmi messy. Teplota vzduchu? V stupňoch Celzia. Teplota rúry na pečenie? Vo Fahrenheitoch. Výška človeka? V stopách a palcoch. Výška snehu (nesrandujem)? Zásadne v centrimetroch alebo metroch (tiež nesrandujem). Váha ovocia? Na ceduľke je vždy uvedená cena za libru, ale na bločku budete mať cenu za kilogram. Vďakabohu, že tachometre a značky sú v km/h a nie míľach.

Správnosť tabuľky potvrdená rodenými Kanaďankami. Vtipné to je len, kým sa nemusíte vedieť aj zorientovať.

Koniec raplu.

Sama som bola zvedavá, ako nám to nakoniec vyjde. Keďže tu nežijeme zo vzduchu ale chodíme do potravín, vedela som, že budú drahšie. Akurát sme ešte nikdy nerobili cielené porovnanie. Nakoniec som bola celkom prekvapená, že rozdiel bol iba 14 EUR, čo zasa netvrdím, že je nič, ale v porovnaní s priemernými príjmami a minimálnou mzdou sa nemáme o čom baviť. Pár doplňujúcich poznámok:

1. Za mňa najšokujúcejšou položkou je cena kuracieho mäsa. Pre nás je to naozaj základ, pretože červenému mäsu sa z princípu vyhýbame (prasiatka aj kravičky sú moje obľúbené zvieratká a je mi ich ľúto jesť). Našťastie, objavili sme lifehack. Z nejakého nepochopiteľného dôvodu sa tu všade dajú kúpiť balenia mäsa s pevnou cenou. Či je na tácke 1,6kg alebo 980g, zaplatíte pevnú cenu napr. 25 CAD. Aspoňže tak. Miškov obľúbený kanadský nezmysel :).

2. Celý nákup, okrem 2 položiek, bol oslobodený od DPH. Výnimkou sú všetky sýtené nápoje, sladkosti, alkohol, predpripravené hotové jedlá atď. (vlastne všetko čo by ste aj tak nemali konzumovať) a okrem toho všetok spotrebný tovar. V našom prípade tak bola zdanená iba Pepsi a toaletný papier, a to jednotnou sadzbou nie 24%, nie 23%, dokonca ani nie 19%, ale 13% #skonsolidovanô.

3.  Podľa Správy provincie Ontário o pracovnom trhu z apríla 2025 bola priemerná hodinová mzda  v hrubom 37,63 CAD čo pri 160 hodinovom pracovnom mesiaci vychádza na 6021 CAD alebo 3716 EUR. Odhadovaná priemerná mzda v hrubom na Slovensku za rok 2025 (počíta sa ako priemer za všetky štvrťroky, preto je zatiaľ odhadovaná) je 1658 EUR. Pre úplnosť uvediem ešte porovnanie minimálky. Ontário 17,60 CAD na hodinu čiže 10,85 EUR . Na Slovensku to je 4,69 EUR.

   Čiže také základné porovnanie by sme aj mali, ale ako hovorí jeden z klišé internetových citátov, v živote sú isté len dve veci. A to smrť a dane. Klišé, neklišé - dane majú zásadný vplyv na dennodenný život. Koľko peniažkov si z hrubej mzdy Peťka reálne odnesie domov v Ottawe a koľko v Bratislave?  

   Nasledujúce údaje sú veľmi orientačné a vypočítané cez internetové kalkulačky čistej mzdy. V Ontáriu mi z priemernej mzdy 6021 CAD cinkne na účet 4409 CAD / 2706 EUR. Na Slovensku by som mohla z mojich 1658 EUR na účte čakať 1253 EUR.

   Stále sa vám zdajú potraviny v Kanade drahé?

Bývanie a účty

Základnú potrebu Maslowovej pyramídy máme teda splnenú, ale asi chceme aj niekde bývať. V Kanade vyskočí téma nedostupnosti bývania hádam ešte aj ráno zo šatníka. Za ňou hneď druhá vyskočí imigrácia. A vlastne aj idú jedna s druhou ruka v ruke. Záleží na tom, koho sa pýtate, ale je celkom vysoká šanca, že na otázku prečo je v Kanade problém s bývaním, bude odpoveď, že to spôsobila imigračná vlna a nedostatočná infraštruktúra. Čo nepopieram, len sme sa tu akosi dostali do situácie, že nie sú domy, ale ak neprídu ďalší imigranti, tak ich ani nebude mať kto postaviť. Tak trošku začarovaný kruh.

Housing crisis bola jedným z dôvodov, prečo sme sa rozhodli pre Ottawu. Tu sa stavia až až a ceny sú v rámci možností prijateľné. Podrobnejšie naše bývanie rozoberám TU.

Porovnajme si teda dve hlavné mestá, Ottawu a Bratislavu.

Priemerná cena nájmu 2 bedroom bytu (v našom ponímaní 2,5 izbák, kedy je spojená kuchyňa s obývačkou a k tomu sú ešte 2 samostatné izby) v Ottawe je v tomto roku 2220 CAD alebo 1370 EUR pri priemernej rozlohe 837 stôp štvorcových. A cenu za najhlúpejšiu mernú jednotku v oficiálne metrickej krajine vyhráva...  Aby ste mali predstavu, bez pár centimetrov (vidíš Kanada ako sa to má robiť?) hovoríme o 78m2.

V Bratislave bola priemerná cena v Q3 2025 za prenájom trojizbového bytu 1122 EUR. Priemernú rozlohu sa mi nepodarilo spoľahlivo vyňúrať, sklamem vás.

K nájmu je potrebné ešte dorátať ceny energií. Niekedy tu sú zahrnuté v nájme, niekedy nie, takže treba veľmi dobre čítať realitné inzeráty ;). V našom prípade je zahrnuté kúrenie/chladenie a 1,5GB internet, za ktorý by sme inak doplácali 100 dolárov mesačne alebo 62 EUR. Doplácame tak iba za vodné,stočné a elektrinu. Mini zaujímavosťou je,  že tu vôbec nefungujú zálohové platby, ako sme zvyknutí mať na Slovensku a rovnako sme sa museli na energie prihlásiť pod vlastným menom. Bez registrácie u dodávateľa (rovnakého pre vodu aj elektrinu) by sme ani nemohli prevziať byt do užívania. Každý mesiac nám tak vyúčtujú presnú spotrebu a doteraz sme sa vždy pohybovali okolo 100 dolárov.

Ontário má ešte navyše k tomu špeciálny program, kedy svojim obyvateľom pomáha s nákladmi na elektrinu (Ontario Electrical Rebate). Že niečo takéto existuje, sme zistili len náhodou pri študovaní prvej faktúry a boli a sme z toho unesení.  K 1.11.2025 sa sadzba zmenila a od tohto mesiaca nám provincia zaplatí 23,5% ceny elektriny pred zdanením.

Posledným bodom je ešte mobilný paušál. Obaja máme rovnaký program s neobmedzenými volaniami a správami so 75GB internetu. Načo nám je toľko dát neviem :D, ale všetky paušály tu sú takéto šialené a toto bol minimálny možný objem dát. Cena je luxusných 39,55 CAD alebo 24,41 EUR. Čo vôbec nie je zlé.

Doprava

Druhý dôvod, prečo nakoniec vyhrala Ottawa. Mnoho severoamerických miest, či v Kanade či v USA, je postavených pre autá. Hromadná doprava neexistuje alebo je len veľmi obmedzená na centrum najcentrovitejšie (viď Calgary) a všeobecne sa proste ráta s tým, že každý auto má. Veď vodičáky sú už od 16 resp. 17 rokov, nie?

V Ottawe našťastie máme dosť hustú sieť verejnej dopravy a keďže šofér som veľmi biedny, ostáva mi iba byť jej fanúšikom :). Mesačný lístok vyjde na 135 CAD alebo 83 EUR, jednorázová 90 minútová jazda 4 CAD alebo 2,50 EUR. Čo je samozrejme dosť. OC Transpo, ako sa volá miestny dopravný podnik, však momentálne pracuje na najväčšom projekte v svojej histórii (masívne sa tu rozširuje metro), takže bohužiaľ odniekaľ tie peniažky nabrať musia.

V porovnaní s Bratislavou tak vychádza mesačné predplatné skoro ako presný dvojnásobok - 40,5EUR na mesiac. Pri 90 minútovom lístku, ktorý v Bratislave už pokrýva prímestské zóny, zaplatíte 2,40 EUR. Koncept prímestskej dopravy v Ottawe nefunguje :), ale aby som trochu ospravedlnila cenu, OC Transpo pokrýva mesto o rozlohe 2790 km2. Pre porovnanie, celý bratislavský kraj má 2053 km2.

To, že sa v Ottawe dá fungovať bez auta ešte neznamená, že to robíme:D, čiže kúpa auta bola jedna z prvých vecí, ktorou sme sa zaoberali. Pre Miška je auto hlavným spôsobom presúvania sa do práce a nákupy sa tiež lepšie nesú v aute ako v MHD. Nehovoriac o výletoch po okolí. Veľa z nich som ešte ani nespracovala do článkov, ale oni raz prídu, nebojte sa :D 

Auto sme vyberali hlavne s rozumom a s myšlienkou, že o rok nás stále môžu poslať domov. Nakoniec vyhral model, ktorý sme dôverne poznali už zo Slovenska - Nissan X-Trail. V Kanade sa predáva ako Nissan Rogue a stále existuje v 2.5L motorizácii. Hurá! Jazdený Rogue vo vyššej výbave ( strešné okno, kožené sedadlá a 360° parkovacia kamera…) sme aj s ročnou zárukou kúpili za v prepočte necelých 16 000 EUR. Ekvivalent s podobnou výbavou a počtom najazdených  kilometrov kúpite na Slovensku za cca 19 000 EUR. Akurát s 1.5L motorom, čo pri aute tejto veľkosti už je dosť cítiť. Taktne pomlčím o tom, že v Kanade je Rogue zaradený do kategórie kompaktných SUV. HA.

Nášho Rogua kŕmime benzínom v cene 1,40 CAD / 0,86 EUR za liter. Cenu nafty nemá veľmi zmysel uvádzať, pretože na naftu tu jazdia hádam iba kamióny, dokonca aj takmer všetky trucky tankujú benzín. Štatistický úrad SR určil priemernú cenu benzínu za tento týžden na 1,515 EUR za liter.

Nášmu kompaktnému SUV ešte platíme poistku v neuveriteľnej výške 350 CAD / 216 EUR. Mesačne, nie ročne. Žiaľ, týmto je Kanada známa - autopoistky sú tu v závratných výškach. Ich cena sa ešte odvíja od toho, ako dlho ste šofér (čím sa myslí odkedy máte kanadský vodičák), aký model a kde ho jazdíte a koľko škodových udalostí ste spôsobili. Najvyššie poistky v celej Kanade má mesto Brampton. Všeobecná nehodovosť je v Bramptone o toľko vyššia, že už iba z princípu, že auto poisťujete práve tam, začnete na vyššej sume ako kdekoľvek inde v celej krajine. Ktovie, či výška miestnej poistky koreluje s početnou menšinou z Indie? Kamarát sa pýta.

Služby

Ak by som si mala vybrať jednu oblasť nákladov, ktorá ma svojou výškou naozaj desí, určite by to boli služby. Sú tu drahé. Že veľmi. Koniec oznamu.

Ale nie :)

Zoberme si napríklad kaderníctvo. Ja nemám žiadnym spôsobom komplikované vlasy, nie sú ani extra dlhé, ani extra husté ani extra kučeravé, proste nič čo by vybočovalo z priemeru. Za farbenie a strih vlasov po plecia platím 175 CAD / 108 EUR a ešte sa čaká, že spokojný zákazník či zákazníčka nechajú sprepitné vo výške 15%. Minimálne. Keď som to statočne vystrašená riešila s našimi miestnymi kamarátkami, len sa zasmiali, že to je ešte výborná cena, a že v Ottawe sú uletené ceny kaderníkov. Viac ako v Montréale alebo Toronte. Zaujímalo by ma prečo. To sa asi nedozviem, ale vraj nechať tu za strih a farbenie 400 CAD / 247 EUR je úplna normálka. Tento náklad aspoň kompenzujeme tým, že Miško sa strihá sám v kúpeľni.

Druhý moment so slzičkami pri platení bol u veterinára. Zážitok ako taký bol úžasný. Neviem, aké máte skusenosti s veterinármi vy, ale na Slovensku sme neraz už od dverí počuli hlúpe reči, že so Shibami ťažko a bla bla. Tu keď sme otvorili dvere na klinike hneď:

1. všetci vedeli, aký pacient príde,

2. v čakárni bola pani z Japonska, ktorá kedysi Shibu mala, takže totálne dojatá,

3. celý tím mal z nás radosť a žiadne hlúpe reči sa nekonali.

Vyšetrenie samotné prebehlo v ambulancio-kancelárii, kde sme my sedeli na gauči a doktor sa nám 45 minút maximálne dôkladne venoval. Prešiel s nami každú jednu vakcínu, čo Foxi mala, porovnal to s tým čo je dostupné v Kanade, vysvetlil nám, aké parazity sú bežné tu, aké si máme proti ním kúpiť preparáty a prešiel si s nami kompletne celú zdravotnú históriu od šteniatka až do dňa vyšetrenia. Fyzicky ju prešiel absolútne celú od špičky nosa až po koniec chvosta, celý čas ju chválil a nakoniec ešte dostala pamlsok.

Náš vystrašený neurotický pes (viď názov blogu) bol nakoniec v takej pohode, že nám priamo u veterinára zaspala. Fakt som si nemyslela, že je také niečo u nej možné. Čisto poplatok za vyšetrenie, bez liekov a doplnkov výživy, nás vyšiel na 100 CAD / 62 EUR. Pre porovnanie, na Slovensku sme za vyšetrenie platili 10 EUR.

Jasné, nie sme tu ešte dlho, ale vychádza mi to tak, že keď už veľa platím, tak aspoň za to dostávam adekvátny servis. Čo sa na Slovensku veľakrát nedialo. Ale možno to bude tým, že tu je kopec Karien a Kevinov :)

Verdikt

Hovorí sa, že čísla neklamú. A tak sme dali dokopy najväčšie náklady a odrátali ich z dvoch priemerných platov v čistom (akože domácnosť, chápete) tu a na Slovensku. Všetky kanadské ceny sú už prepočítané na eurá.

Názor si urobte sami. I rest my case.

PS. Tento článok bol vytvorený na základe Majkinej požiadavky. Stál ma oveľa viacej energie a času, ako som si myslela :D