O trvalom pobyte časť tretia

Tento článok začnem trochu neštandardne, a to spoilerom. Naša dlhoročná púť mala šťastný koniec a trvalý pobyt v Kanade nám bol schválený a pridelený. Juchú! Akože áno, už keď som dopísala druhú časť , tak sme si pracovne pre seba nazvali koniec tejto minisérie Ako sme ostali v Kanade, ale kým vám nepríde posledný papier, tak nič nie je isté. A keďže o trvalý pobyt sa za bežných okolností prísť nedá, už nebudem mať dôvod rozpisovať vízové procesy. Juchú druhýkrát? Užite si teda toto a najbližšie už iba o získaní občianstva. Ako prebiehali posledné dni v procese získania trvalého pobytu.

16.9.2025 Odovzdávame žiadosť a hneď na druhý deň vyrážame na trip na Niagaru a snažíme sa veľmi nad tým nešpekulovať, lebo veď už aj tak s tým nič nespravíme. A čakáme, a čakáme, a čakáme…

3.10.2025 Prvýkrát vidíme nejakú aktivitu zo strany úradov. Prichádza nám výzva na odovzdanie odtlačkov. Do tejto chvíle sme dúfali, že si to IRCC predsa len rozmyslí a nebudú od nás chcieť v priebehu dvoch rokoch druhé odtlačky prstov, ale tak čo už. Nerozmysleli. Aspoň, že sme videli, že sa toho niekto chytil. Keďže tretieho je piatok, najbližší voľný termín v biometrickom centre je až v pondelok. Hneď sa aj objednávame.

4.10.2025 Veľmi prekvapivo nám prichádza správa od IRCC v sobotu skoro ráno. Divné a navyše ma zastihne počas rannej prechádzky s Foxinou, čo je inak echt blbé, pretože do IRCC konta sa niekoľkokrát overujete a nie je to aplikácia, čo si v pohodičke otvoríte, kým zbierate psie kako. Foxi berem pod pazuchu, ponáhľam sa domov a s rozklepanými rukami zapínam počítač, že čo od nás chcú imigrační ráno v sobotu, či nás idu deportovať alebo čo…. ?

Žiadna dráma sa nekoná. Schválili nám výsledky lekárskej prehliadky.

6.10.2025 Biometriu vybavuje akási obdoba klientského centra. Na federálnej úrovni, lebo pozor pozor tu existuje aj provinčná úroveň, a tam zasa vybavíte iné veci, ale biometriu nie. Prichádzame pár minút vopred a už podľa preplneného parkoviska šípime, že pracovníci majú rušný deň. Vojdeme teda dnu a zrak nám padne na nekonečný rad. Výborne. Skôr ako sa stihneme nasrať, sa nás pracovníčka opýta, či máme termín. S malou dušičkou pípneme, že áno - a dúfame, že tých 500 ľudí ho tiež má a budeme mať znovu celodenný výlet. Vďakabohu, ostatných beztermínových nechávame za chrbtom a môžeme sa zaregistrovať a zobrať si poradové číselko.

Odtlačky nám odoberie veľmi sympatický pánko s imidžom bradatého motorkára. Celkovo to v porovnaní s biometrickým centrom vo Viedni prebieha až v podozrivo uvoľnenej atmosfére, nekoná sa žiadna kontrola počtu prstov ani uší a kebyže nemám zničené ruky od ekzému, tak sme vybavčo za 3 minúty. Keďže ekzém mám, ujo motorkár sa sa mnou trošku vytrápil, aj mi musel zo tri špeciálne handričky na ruky dať, ale nakoniec sa nám podarilo zobrať všetkých 10 odtlačkov a ani ma nevykričal, ani nebol nepríjemný. Obaja dostávame  potvrdenie, že sme procedúru absolvovali, pán nám zaželá veľa šťastia a môžeme ísť.

Zhodou náhod je z opačnej strany budovy nejaký offbrand farmársky obchod so špecializáciou na európske produkty, tak sa tam z princípu zastavujeme, a čo nenájdeme? Puding! Normálne že Podravka, to si nemôžeme nechať ujsť.

Nie, piškóty nemali :( Tie sme si nechali poslať zo Slovenska.

S pudingom v taške sa vraciame domov a preistotu si pozriem naše IRCC konto, či sa náhodou niečo nezmenilo. Vidím, že ujo motorkár to zvládol a biometriu už máme odovzdanú a spracovanú. Čo je príjemné prekvapenie, z Viedne sa to spracovávalo týždeň.

A znova čakáme, čo sa bude diať.

Počas toho sa pridávame do všakovakých FB skupín, registrujeme sa na Reddite, dopĺňame údaje do zdieľaných tabuliek, aby sme si vedeli porovnať, ako stojíme v porovnaní s ostatnými. To všetko preto, lebo IRCC neposkytuje žiadne štatistiky ani údaje. Celé fungovanie je zahalené rúškom tajomstva. Čítame názory, analýzy, články, pozeráme videá. Vytvárame si ešte osobitný tracker, kde sa dajú vidieť jednotlivé kroky s podrobnými detailami.

A čakáme. A každý deň kontrolujeme účet aj tracker, či sa niečo nezmenilo.

28.10.2025 V podstate zo zvyku sa prihlasujem do konta, aby som urobila rutinnú kontrolu a pred očami sa mi aktualizuje stav žiadosti. V sekcii status zrazu vidíme Final decision - October 28, 2025: Your application is in progress. We will send you a message once the final decision has been made. 

Čo je inak asi najhlúpejšia notifikácia alebo status, aký existuje. Lebo veď - máme final decision alebo ešte idete rozhodovať o niečom? Googlime ostošesť, čo to znamená a dočítame sa, že v 99% bola žiadosť schválená. Ty kks, po šiestich týždňoch? Žeby sme boli konečne my tí šťastlivci? Súčasné štatistiky odhadujú priemernú dĺžku schválenia trvalého pobytu na 6 mesiacov. Ale veď dobre, nesťažujem sa. 

Ďalej čítame, že ďalším podporným dobrým znamením je, ak máme v trackeri číslo eCOPR alebo Electronic Confirmation of Permanent Residency. Akonáhle úradníci žiadosť interne schvália a posunú na finalizáciu, žiadateľom o víza sa vytvorí potvrdenie o trvalom pobyte s unikátnym číslom. Prihlasujem sa teda do trackera a s malou dušičkou pozerám, či to číslo tam máme. A máme.

YEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEES

Škoda ale, že vidím, iba že bolo vytvorené ale nie samotný dokument.

Presviedčam Miška, že nám schválili PR a zároveň sa snažím dočítať, aký bude ďalší postup. Okej. Mali by nám prísť ešte dva emaily a následne samotné eCOPR a potom aj fyzická PR karta. Všetko rozumieme.

Pozrite si Fallout, ak nerozumiete referencii.

30.10.2025 Prichádza prvý email, v imigrantských fórach nazývaný P1. IRCC si od nás pýta základné informácie o našom doterajšom pobyte v Kanade aj o nás, ako napr. kde bývame, koľko meriame a podobne. Odpovedám obratom (zas). V duchu už plánujeme PR party, ba čo už rovno aj citizenship party. Oslavnú náladu nám trošku kazia diskutujúci na fórach, tu a tam sa nájde niekto, kto sa z nepochopiteľných príčin v tejto fáze zasekne a na druhý email čaká mesiace.

Pevne veríme, že to nebude náš prípad.

6.11.2025 Presne mesiac od spracovania biometrie dostávame takzvaný P2 email. Tým sa myslí moment, kedy vám IRCC vytvorí konto v PR portáli (áno, už tretia vládna stránka, kam sa musíme prihlásiť). V ňom urobíme ešte jednu dekláraciu, že všetko je pravda a nachádzame sa v Kanade. Zadávame našu adresu, kam chceme doručiť PR kartu a fotku. Narozdiel od Slovenska všetko prebieha remote, čiže žiadne fotenie v kabínke na polícii. Nie nie, pekne si svoju fotku nahráte do systému a úradník vám ju na diaľku buď schváli alebo zamietne.

Urobiť si dve fotky, s ktorými sme spokojní aj my aj PR portál, nám trvá nekonečne dlho. Raz je zlá farba, raz je zlý rozmer, potom zasa systém detekuje nejaký vymyslený odlesk slnka v očiach. No proste furt dačo. Napokon všetko nahráme a spúšťa sa nám odrátavanie cieľovej rovinky.

Túto automatickú odpoveď berieme ako bububu a absolútne jej nevenujeme pozornosť.

Chyba.

Prejde prvý týždeň.

Potom druhý.

Na Reddite sa začínajú objavovať správy, že takto to bolo aj minulý rok. Od októbra až do nového roku sa proste potvrdenia nevydávali. A , ako píšem vyššie, IRCC tieto rozhodnutia verejne nekomunikuje. Ale veľmi tým správam neveríme, veď čo to je za blbosť. Sme tu, v tejto krajine, všetko máme vybavené a pripravené, prečo by to robili?

Tretí.

Štvrtý.

Už Redditu začíname veriť.

Piaty.

Nič nikde.

Šiesty.

Už sme totálne opustení. Utešuje nás iba to, že celý Reddit a celý FB je plný zúfalých ľudí, ktorí čakajú na svoj golden email. Mnohým z nich visí kariéra na vlásku. Alebo im končia prechodné víza. Alebo potrebujú nutne vycestovať z krajiny. Bez eCOPR nezmôžete nič.  Kľudne vás môžu z Kanady vyhostiť alebo vyhodiť z práce. Mali ste si to riešiť skôr, smola.

Siedmy.

Ôsmy.

Pomalilinky vidíme po Novom roku prvé lastovičky. Tu a tam sa niekto nájde s eCOPRom. Ťažko v tom vidieť nejakú logiku. Skúšame písať email do IRCC, že čakáme už 2,5 mesiaca na schválenie. Už by fakt stačilo.

Žiadna odpoveď.

Deviaty.

Vo veľkom sa posielajú eCOPR ľudom v kategórii Canadian Experience (čiže odpracovali v Kanade aspoň jeden rok na kvalifikovanej pozícii), ale nám francúzom vôbec. OCH.

21.01.2026 Tak, ako sme čakali na pozvánku ako na spasenie a aj tak nám prišla v tej najnečakanejšej chvíli, tak to bolo aj s golden emailom. Notifikácia sa mi zjavila na hodinkách práve keď som prvý deň školila nových zamestnancov. No školenie neškolenie, museli sme si dať krátku technickú prestávku, aby som mohla dobrú správu zavolať domov :) a dať si víťazné kolečko po kancelárii.

Toto je on, nášho srdca šampión.

Čakali sme naň nekonečných 76 dní. A to sme ešte boli medzi tými šťastnejšími. Hoci sa nám to zdalo ako večnosť, oproti ostatným sme napredovali svetelnou rýchlosťou.

A čo teraz?

Redbull dáva krídla, PR slobodu. V prvom rade mysle, lebo veď čo keď ste tá výnimka z výnimky najvýnimkovejšej a aj keď vidíte číslo eCOPR, tak vás nakoniec zamietnu? V druhom rade, automaticky sa otvára obrovské množstvo dverí. Chcete ísť študovať? Okej, ako medzinárodný študent zacvakáte 20 000 dolárov; ako miestny 4 000. Prístup do bezplatného kanadského zdravotného systému? Jasné. Chcete sa naučiť po anglicky alebo francúzsky? Pači sa, máme kurzy zadarmo. Hlásite sa do práce? Prvá otázka, ktorú budete v dotazníku vypĺňať, je imigračný status. Kanada má ešte dokonca aj špeciálnu kartu pre newcomerov, cez ktorú máte všade v krajine na rok vstupy do múzeí, národných parkov a na kultúrne eventy zadarmo alebo so zľavou. To aby ste spoznali novú domovinu.

Toľko na pozitívnu nôtu.

Po prvotnom nadšení a opadnutí vzrúša sme si uvedomili, že v realite sme sa iba zaradili do ďalšej šóry. Tentokrát na vydanie karty. Z nejakého záhadného dôvodu trvá vydanie prvej PR karty, defacto občianskeho preukazu, 62 dní (v čase písania tohto článku). Do októbra 2025 to bol iba jeden mesiac, ale potom sa niečo stalo a skočilo to na 2 mesiace.

Vyššie uvedené číslo je BEZ doručovacej lehoty pošty a dátum na spracovanie karty tak pripadá na 24 marec. A síce drvivú väčšinu vecí robiť môžeme, ale medzinárodné cestovanie sem bohužiaľ nespadá.

Nič nám nebráni z Kanady vycestovať, ale vrátiť sa ako PR bez karty? Komplikované s veľkým Ká. V momente, ako vám pípne golden email, okamžite prestávajú platiť doterajšie víza a ETA. Inak povedané, letecky vás do krajiny nepustia. Paráda. Ostáva iba možnosť prekročiť pozemnú hranicu autom. A s kýmže to len má Kanada hranicu? Áno, USA. To je tá kúzelná krajina, kde teraz zadržiavajú náhodných ľudí, ktorí sa niekomu (trumpovcom) nepáčili. V tom lepšom prípade. V tom horšom ich deportujú alebo zastrelia.

Takže nie, neprosíme si.

Pre úplnosť dodám, že existuje možnosť požiadať o PRTD, alebo cestovný dokument. To sa robí tak, že z Kanady na dobré slovo vycestujete a vo vašej destinácii si dáte výlet na ambasádu alebo zastupiteľstvo, kde si podáte žiadosť. Za dva až tri týždne vám príde odpoveď, či ste ho dostali alebo nie.

No, a ešte vám niekto z Kanady môže poslať kartu von do krajiny, kde sa zdržiavate. To je tak všetko. Čiže málokto si za týchto podmienok trúfne vycestovať a my nie sme výnimka.

Týmto by sme ešte chceli pozdraviť AirCanadu, kde sme si kúpili spiatočné Premium Economy letenky aj preto, lebo mali byť plne stornovateľné. No a hupsik, akosi sa ukázalo, že ani nie. Namiesto vrátenia peňazí sme dostali späť iba travel credity, ktorých platnosť nám na začiatku marca vyprší. Čomu by sme sa radi vyhli. Zatiaľ sme v štádiu zbožných prianí, že sa karta spracuje skôr a nebudeme musieť žobrať o predĺženie termínu, ale nevyzerá to s nami bohvieako.

Takže stay tuned, milí naši čitatelia. Určite dáme vedieť, kedy nám nakoniec karta prišla. A to, či stihneme vycestovať na Slovensko s pôvodnými kreditmi určite zistíte :)